Čína prišla s novými číslami v čase, keď Peking čoraz častejšie čelí kritike, že o šírení nového koronavírusu neinformoval svet dostatočne. Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Čao Li-ťien odmietol tvrdenia, že jeho krajina by niečo zatajovala. Nárast obetí vo Wu-chane o 50 percent vysvetlil spresnením štatistických údajov, čo je podľa neho bežná medzinárodná prax.
Napätie rastie
Medzi mŕtvymi sú aj ľudia, ktorí boli chorí, ale nikdy sa nedostali do nemocnice. Úrady vraj dodatočne spresňovali príčinu smrti pri niektorých zosnulých. Takisto porovnávali počty obetí v miestnych márniciach. Podľa denníka Guardian to vyhlásili predstavitelia Wu-chanu.
„Každá strata života počas epidémie nie je len zdrojom smútku pre rodinu, ale rovnako aj pre mesto. Chceli by sme vyjadriť príbuzným úprimnú sústrasť,“ uviedli zástupcovia wuchanskej pracovnej skupiny pre kontrolu a prevenciu šírenia vírusu.
Prvé prípady nákazy sa v meste objavili vlani v decembri, ale mohlo to byť už aj v novembri. Nový koronavírus, ktorý Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) nazvala SARS-CoV-2, sa mal rozšíriť z wuchanského zvieracieho trhu. Mieste úrady však na začiatku epidémiu očividne podcenili a podľa všetkého ju chceli zamiesť pod koberec. Agentúra AP napísala, že minimálne osem zdravotníckych pracovníkov z Wu-chanu malo problémy s bezpečnostnými zložkami, keď upozorňovali na šírenie choroby. Vo februári zomrel na COVID-19 lekár Li Wen-liang. Pracoval ako oftalmológ a už v decembri hovoril o narastajúcom počte nakazených vo Wu-chane. No namiesto toho, aby sa tým úrady dôkladne zaoberali, doktora vyšetrovala polícia.
Čína má oficiálne celkovo od začiatku nákazy viac ako 83¤700 prípadov. Komunistický režim však až v druhej polovici januára potvrdil, že vírus sa prenáša medzi ľuďmi. Zároveň začal do karantény dávať celé mestá, keď začal Wu-chanom.
Na to, že Čína a WHO dostatočne rýchlo neinformovali svet o skutočnom rozsahu nákazy, upozorňuje najmä americký prezident Donald Trump. Z jeho strany ide aj o snahu odvrátiť pozornosť od vlastných zlyhaní. Ale Peking šíri rôzne dezinformácie a konšpiračné teórie. Hovorca čínskeho rezortu diplomacie Čao na sociálnej sieti Twitter, ktorú komunistický režim doma blokuje, viac ráz naznačoval, že vírus mohla rozšíriť americká armáda.
Trump dal preskúmať, či SARS-CoV-2 neunikol z čínskeho laboratória vo Wu-chane. Peking reagoval, že WHO potvrdila, že vírus nevznikol v umelých podmienkach. Francúzsko, ktoré pomohlo s vybudovaním laboratória, uviedlo, že nie sú žiadne dôkazy, ktoré by spájali COVID-19 so zariadením vo Wu-chane.
Koronakríza sa tak čoraz viac stáva bojiskom medzi USA a Čínou, čo do značnej miery nadväzuje na ich dlhodobú strategickú rivalitu.
„Nie je príliš prekvapujúce, že sme svedkami takejto vojny slov medzi dvoma superveľmocami. Washington a Peking sa snažia jeden na druhého hodiť vinu za COVID-19,“ uviedol pre Pravdu Stephen Noakes, expert na medzinárodné vzťahy z Aucklandskej univerzity. „Zaujímavé však je, ako sa menia postoje Číny, čo súvisí s jej geopolitickým rastom. Peking je teraz ochotný vrátiť úder, nielen prehltnúť kritiku medzinárodného spoločenstva. Je to typické pre politiku generálneho tajomníka Komunistickej strany Číny Si Ťin-pchinga. Krajine sľúbil obnovenie jej národnej slávy a hovorí, že môže by hrdá na to, čo dosiahla na svetovej scéne,“ pripomenul odborník.
Ekonomické dosahy
Na Čínu sa však v súvislosti s koronavírusom pozornosť upriamila aj v ekonomickej oblasti. Ako sa totiž vraví, keď Peking kýcha, svetové hospodárstvo dostane nádchu. Čína oznámila, že od januára do marca neznamenala hospodársky rast. Stalo sa tak po prvý raz od roku 1992, odkedy Peking zverejňuje kvartálne štatistiky. Medziročne ekonomika krajiny poklesla o 6,8 percenta. Je to o niečo viac, ako predpokladali niektorí experti.
Odhad Medzinárodného menového fondu je, že čínska ekonomika porastie tohto roku len o 1,2 percenta. Bol by to najhorší hospodársky výsledok za viac ako štyri desaťročia.
Podľa ekonomickej odborníčky Sai Dingovej z univerzity v Glasgowe má Čína z domáceho hľadiska situáciu stále do veľkej miery pod kontrolou. „Dá sa však povedať, že mnohé malé a stredne veľké firmy budú čeliť veľkým výzvam vzhľadom na slabý domáci a globálny dopyt a obmedzené peňažné toky. Ekonomike preto nebudú stačiť len rozsiahle fiškálne a monetárne kroky na podporu dopytu, ale potrebuje aj stimuly pre medzinárodné obchodné politiky. Z krátkodobého a zo strednodobého hľadiska sa dá očakávať, že z Číny odídu mnohé spoločnosti. Vrátia sa do USA a iných krajín. V dlhodobejšom horizonte však Čína bude naďalej patriť medzi najvýznamnejších svetových producentov,“ uviedla pre Pravdu Dingová.