V niektorých prevažne pravoslávnych krajinách, napríklad v Bielorusku či Gruzínsku, však na dodržiavanie karanténnych opatrení nedbali. Bieloruský prezident Alexander Lukašenko prišiel do chrámu bez ochranného rúška na tvári, pričom kritizoval zákazy bohoslužieb počas pandémie. „Nesúhlasím s tými, čo zavreli ľuďom cestu do chrámov. Takýmto vírusom čelíme predsa každý rok,“ vyhlásil Lukašenko.
V Gruzínsku sa na polnočnej bohoslužbe v katedrále v Tbilisi zúčastnili stovky ľudí. Tamojšia vláda totiž podľahla tlaku predstaviteľov miestnej pravoslávnej cirkvi a povolila otvorenie chrámov napriek platným obmedzeniam pohybu a zhromažďovania.
V pravoslávnom chráme v Bratislave sa zišla viac ako stovka veriacich
V pravoslávnom Chráme sv. Rastislava v Bratislave sa v nedeľu ráno zišla viac ako stovka veriacich napriek zákazu Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR vydaného vzhľadom na pandemickú situáciu. TASR o tom informoval človek, ktorý do redakcie zaslal video a neželá si byť menovaný.
Na videu nakrútenom v nedeľu o približne 8.30 h vidno zadný vchod Chrámu sv. Rastislava na Tomášikovej ulici v bratislavskom Ružinove. Z chrámu vyjde počas štvorminútového videa takmer 150 ľudí. Človek, ktorý záznam zaslal, uviedol, že video nakrútil, lebo mu bol vzhľadom na situáciu divný počet ľudí, ktorí sa pri chráme zišli. Na mieste sa podľa svedka nachádzala aj polícia.
Hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave Veronika Slamková potvrdila, že v nedeľu ráno boli policajti na mieste, avšak v čase ich príchodu bola budova uzavretá.
„Z uvedeného dôvodu nebolo na mieste možné toto oznámenie spoľahlivo preveriť,“ tvrdí polícia. Po zhliadnutí videa ako aj záznamu hliadky však polícia priestupok oznámi ÚVZ. Ten je podľa polície príslušný na jeho prejednanie.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj naopak vyzval obyvateľov, aby zostali doma. Patriarcha pravoslávnej cirkvi lojálnej Moskve však zase pozval veriacich, aby prišli na bohoslužby konané na otvorených priestranstvách. Podľa odhadov polície sa na bohoslužbách po celej krajine zúčastnilo celkovo 130 000 veriacich.
Drvivá väčšina obradov a zhromaždení, ktoré sa mali konať počas Veľkej noci, bola ale v mnohých pravoslávnych krajinách zrušená. Pravoslávni duchovní vyzývali veriacich, aby zostali vo svojich domovoch a neorganizovali ani stretnutia v širšom rodinnom kruhu.
Chrámy zostali pre verejnosť zavreté a veľkonočné obrady sa konali len za prítomnosti kňaza a ďalších zopár osôb. Viaceré pravoslávne krajiny tiež zakázali veľkonočnú tradíciu, ktorou je roznášanie posvätného ohňa prineseného z Chrámu Božieho hrobu v Jeruzaleme.
V Srbsku a Severnom Macedónsku úrady vyhlásili celoštátny zákaz vychádzania, a to od pravoslávneho Veľkého piatku až do Veľkonočného pondelka.
Obmedzenia pohybu ľudí po krajine zaviedla počas víkendu aj grécka vláda, ktorá plošne zakázala prítomnosť veriacich na bohoslužbách. V bulharských chrámoch sa veľkonočné bohoslužby konali, avšak len s obmedzeným počtom veriacich, ktorí museli mať na tvári rúška a dodržiavať bezpečný odstup.
Pravoslávna cirkev v Rusku bola na začiatku pandémie neochotná rešpektovať obmedzenia, ktoré od nej žiadala vláda. Neskôr však patriarcha moskovský a celej Rusi Kirill verejne vyzval veriacich, aby „prísne dodržiavali predpisy uložené zdravotníckymi orgánmi“ a „zdržali sa návštev chrámov“.
Na Veľkonočnú nedeľu Kirill slúžil bohoslužbu len v prázdnej moskovskej Katedrále Krista Spasiteľa. V televíznom príhovore patriarcha pripomenul sovietsku éru, keď ľudia návštevou chrámu „ohrozovali svoju vlastnú budúcnosť“.
V Rumunsku zostali pravoslávne chrámy počas Veľkej noci zatvorené. Kňazi a dobrovoľníci však roznášali po domácnostiach posvätný oheň a chlieb. V Egypte patriarcha tamojšej koptskej pravoslávnej cirkvi Tawadros II. slúžil veľkonočné bohoslužby v prázdnom kláštore nachádzajúcom sa v púšti západne od Káhiry. Asistovalo mu len niekoľko duchovných.