Funguje to? Štátny epidemiológ Anders Tegnell tvrdí, že áno. Dokonca predpokladá, že by sa už na budúci mesiac mohla v Štokholme vytvoriť v spoločnosti kolektívna imunita na takej úrovni, že to ovplyvní šírenie koronavírusu SARS-CoV-2.
Majú modely pravdu?
„Stále sme na úrovni, na ktorej sme boli pred niekoľkými týždňami. Zaznamenali sme istý nárast prípadov v týždni pred Veľkou nocou, ale teraz zase vidíme, že ich máme menej. Podľa našich modelov začíname mať tak veľa imúnnych ľudí v Štokholme, že by sme už mohli byť svedkami toho, že to bude mať vplyv na rozsah nákazy,“ citoval Tegnella britský denník Sun. „Naše modely ukazujú, že by sa to mohlo stať niekedy v máji. Sú to matematické modely, sú len také dobré, ako sú dáta, ktoré do nich vložíme. Uvidíme, či majú pravdu,“ upozornil Tegnell.
Profesor Michael Wallach z Inštitútu infekcií, imunity a inovácií na Technickej univerzite v Sydney tvrdí, že na švédsky prístup sa dá pozerať z rôznych uhlov. „Najprv je potrebné povedať, že krajina zaplatila za to, akú stratégiu si zvolila. Na milión obyvateľov má Švédsko úmrtnosť vyššiu ako USA. Krajina má okolo 10 miliónov ľudí a COVID-19 si už vyžiadal viac ako 1¤400 obetí. Austrália má dvojnásobný počet obyvateľov ako Švédsko, ale koronavírus ich zabil len 70. Takže v porovnaní s inými nemá Štokholm dobré výsledky,“ pripomenul Wallach, ktorý časť života strávil vo Švédsku a spolupracoval s Národným veterinárnym ústavom v Uppsale.
Na druhej strane odborník súhlasí, že uplatnenie konceptu kolektívnej imunity dáva zmysel. „Nemôžeme asi fungovať tak, že zavrieme spoločnosť, potom ju otvoríme a potom opäť zavrieme. Kardinálnou otázkou je, koľko ľudí sa musí nakaziť, aby sme mali kolektívnu imunitu. Môže to byť 60 až 70 percent ľudí, ale azda až 90 percent. Švédsko však robí službu svetu. Uvidíme, ako bude fungovať jeho prístup, keď budú testovať ešte oveľa viac ľudí. Nebude to dokonalý obraz, ale pomôže to epidemiológom pochopiť, čo môžeme urobiť,“ uviedol Wallach.
Nebezpečná cesta
Švédsko má veľký počet nakazených medzi migrantskou komunitou zo Somálska. Obmedzenie fyzických kontaktov požadujú mnohí učitelia a vládu za príliš otvorený prístup kritizujú viacerí lekári. Švédsku momentálne najväčšie starosti robí nákaza v sociálnych domovoch pre dôchodcov. „Je to veľká problematická oblasť,“ citoval Tegnella denník Guardian. Kritici prístupu švédskej vlády tvrdia, že dostatočne neberie do úvahy, že infekciu šíria ľudia, ktorí majú len veľmi mierne alebo dokonca žiadne príznaky choroby. Pracovníci vo viacerých sociálnych domovoch sa vyjadrili, že nemajú žiadne ochranné prostriedky, ako sú rúška či rukavice.
„Zaujímavé na víruse SARS-CoV-2 je to, že sa príliš nemení a akoby náhodne na niektorých miestach zaznamenáme jeho nárast. Chrípka zvykne mutovať, najprv je silná a zabíja veľa ľudí a potom zoslabne. COVID-19 by sa mohol správať rovnako, ale zatiaľ sme toho neboli svedkami. Podľa mňa Švédsko ide nebezpečnou cestou, lebo o chorobe ešte stále veľa nevieme,“ vyhlásil Wallach.