USA plánujú v tomto roku otvoriť v Grónsku, kde žije dovedna iba 56 000 obyvateľov, aj konzulát. Americký prezident Donald Trump vlani vyjadril záujem o kúpu tohto rozsiahleho ostrova, Kodaň to však označila za „absurdné“. Spojené štáty súperia o arktické zdroje s Ruskom a Čínou.
Grónsko je autonómnym dánskym územím, ktoré je v rozhodujúcej miere závislé od rybolovu a vládnych subvencií z Kodane. Väčšinu tamojšieho obyvateľstva tvoria etnickí Inuiti.
Grónsko však vzhľadom na topiaci sa arktický ľad získava postupne na strategickom význame, keďže sa tým otvárajú nové námorné trasy a odkrývajú ložiská nerastných surovín. Američania majú v grónskom meste Thule dôležitú vojenskú základňu, ktorá je kľúčová pre protiraketovú obranu a systémy kontroly kozmického priestoru.
V Grónsku sa ťažia nerasty ako urán, zinok, zlato a drahé kamene, avšak ťažba je pre tamojšie drsné klimatické podmienky a rozsiahlu ľadovú vrstvu náročná a nákladná.
Vysokopostavený činiteľ ministerstva zahraničných vecí USA uviedol, že pomocný balíček pomôže Grónsku pri hospodárskom rozvoji, najmä v oblasti minerálnych zdrojov a vzdelávania. Podľa jeho slov sa Washington obáva ruskej vojenskej prítomnosti v Arktíde, ktorá sa počas uplynulých rokov posilnila.
„Táto dobrá správa potvrdzuje, že naše snahy o budovanie konštruktívneho vzťahu s USA prinášajú ovocie,“ uviedol grónsky premiér Kim Kielsen.
Avizovaná finančná pomoc z Washingtonu však vyvolala aj kritický ohlas niektorých dánskych politikov. „Jasne prekročili čiaru. Je neslýchané, aby sa blízky spojenec pokúšal takýmto spôsobom vytvárať rozkol medzi Grónskom a Dánskom,“ vyhlásil Karsten Hönge zo Socialistickej ľudovej strany (SF), ktorý je členom dánskeho parlamentného výboru pre zahraničné otázky.
Sören Espersen z nacionalistickej Dánskej ľudovej strany (DF) vyhlásil, že americký balíček je „niečo ako dar pre krajiny tretieho sveta“. „Grónsko nie je rozvojovou krajinou. Je to západná demokracia. Domnievam sa, že je to trestuhodné,“ dodal.