Podľa agentúry DPA to vyplýva zo zistení vedcov z holandskej Wageningen University. Najviac postihnutými regiónmi budú podľa štúdie India a Nigéria, ale aj Pakistan, Indonézia, Sudán, Niger, Filipíny a Bangladéš.
Vedci v rámci svojho projektu skúmali veľké množstvo demografických údajov, informácií o využívaní pôdy a podnebí, ktoré boli dostupné v posledných rokoch. Zisťovali, v akých klimatických podmienkach ľudia žili v uplynulých tisícročiach, a potom skúmali, v ktorých regiónoch by sa tieto podmienky mali v budúcnosti vyskytnúť.
Na základe toho zistili, že ľudia, podobne ako aj rastlinná a živočíšna výroba, sú sústredení do „úzkeho“ klimatického pásma. Ide o oblasti, kde sa priemerná ročná teplota pohybuje okolo 11–15 stupňov Celzia. Ľudia tieto oblasti obývajú už 6000 rokov.
Toto všetko sa však môže zmeniť, ak sa emisie skleníkových plynov budú naďalej zvyšovať a nepodniknú sa žiadne opatrenia, aby sa tento jav obmedzil, uviedol Marten Scheffer, ktorý viedol tím autorov štúdie zverejnenej v pondelok v odbornom časopise Proceedings of the US National Academy of Sciences (PNAS).
„Ak nedôjde k zmierneniu zmeny klímy, pocitová teplota by sa mohla v nasledujúcich desaťročiach zmeniť viac, ako to bolo v posledných šiestich tisícročiach,“ píše sa v štúdii. Jej autori priznávajú, že vychádzali najmä z najpesimistickejšieho scenára, ktorý počíta v roku 2100 s oteplením planéty o 4,3 stupňa Celzia.
Jeden zo spoluautorov štúdie, Jens-Christian Svenning z dánskej univerzity v Aarhuse, uviedol, že v takýchto podmienkach by bolo takmer nemožné žiť, a preto by ľudia takéto oblasti opúšťali. Autori zdôrazňujú, že ich prístup – prirodzene – vyvoláva otázku, akú úlohu môže zohrávať „redistribúcia“ obyvateľstva.
„Migrácia môže mať pozitívny vplyv na spoločnosť vrátane stimulácie výskumu a inovácií. Vo väčšej miere to však nevyhnutne spôsobuje napätie, a to dokonca aj teraz, keď relatívne malý počet – 250 miliónov ľudí – žije mimo krajiny, kde sa narodili,“ uvádza sa v správe.