EÚ a Balkán čistia mínové pole vzťahov

, 06.05.2020 16:13
Belgium EU Western Balkans
Predstavitelia EÚ a krajín západného Balkánu na februárovom stretnutí v Bruseli. Autor: ,

Menej ambícií, ale viac solidarity? V čase pandémie koronavírusu sa problémy musia riešiť videokonferenciou. Dnes sa Európska únia virtuálne stretáva so šiestimi krajinami Západného Balkánu. Pôvodne sa tento summit mal konať v Záhrebe. Chorvátsko práve predsedá Rade Európskej únie.

On-line schôdzka európskej dvadsaťsedmičky, predstaviteľov inštitúcií únie a Albánska, Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory, Kosova, Severného Macedónska a Srbska je síce z núdze cnosť, ale súčasná situácia asi prispela k jednoduchšiemu konaniu summitu. Vzhľadom na nedoriešené spory súhlasili západobalkánski partneri, že počas videokonferencie nebudú používať štátne symboly ani mená svojich krajín. Podľa talianskej agentúry ANSA to bola výslovná žiadosť španielskej vlády. Jej premiér Pedro Sanchéz sa nechcel zúčastniť na stretnutí, na ktorom by sa Kosovo reprezentovalo ako nezávislý štát. Španielsko totiž jeho samostatnosť neuznáva. Rovnako ako Cyprus, Grécko, Rumunsko a Slovensko.

Realistický prístup

Únia už pred schôdzkou ponúkla Západnému Balkánu 3,3 miliardy eur. Prejavila tak solidaritu s regiónom v boji s chorobou COVID-19.

Na druhej strane summit nebol priamo zameraný na diskusiu o rozširovaní únie. Pred videokonferenciou to priznal aj chorvátsky premiér Andrej Plenkovič.

„Z osobného pohľadu by som bol šťastnejší, keby vyhlásenie nás všetkých bolo jasnejšie. Ale som realistický. Vzhľadom na okolnosti sme pripravili veľmi solídny dokument. Samotné stretnutie je silným politickým signálom,“ povedal Plenkovič pre spravodajský portál Politico Europe.

„Fakt, že sa summit koná aj v čase pandémie, len potvrdzuje, že EÚ naozaj berie svoje vzťahy so Západným Balkánom veľmi vážne,“ uviedol bývalý slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Ten teraz pôsobí ako špeciálny vyslanec EÚ pre dialóg s Belehradom a Prištinou.

Lajčák zdôraznil, že únia pomôže Západnému Balkánu v boji s koronakrízou sumou 3,3 miliardy eur, čo je neporovnateľné s inými hráčmi v regióne.

„Jediná budúcnosť Západného Balkánu je európska a potrebujeme robiť všetko pre to, aby sme perspektívu rozšírenia udržali,“ pripomenul europoslanec Vladimír Bilčík (Spolu), stály spravodajca Európskeho parlamentu pre Srbsko a predseda delegácie europarlamentu pre vzťahy s Čiernou Horou.

Srbsko a Čierna Hora majú otvorené rokovania o budúcom vstupe do EÚ. Albánsko a Severné Macedónsko v marci dostali zelenú týkajúcu sa vyjednávaní. Kosovo a Bosna a Hercegovina sú zatiaľ len potenciálnymi kandidátmi na rokovania o vstupe.

Riaditeľka Balkánskeho fondu pre demokraciu Gordana Deličová tvrdí, že je možno aj dobre, že videokonferencia sa nezamerala priamo na rozširovanie EÚ. „Niekedy to znie ako prázdne sľuby. Existuje veľa možností najmä konkrétnej európskej spolupráce, ktorá v praktickom živote znamená viac,“ povedala pre Pravdu Deličová.

Geopolitické trendy

Samozrejme, EÚ si musí uvedomiť, že nie je v regióne jediným hráčom. „Únia bola spočiatku pomalá v poskytovaní pomoci Západnému Balkánu počas koronakrízy. Túto príležitosť využila čínska mašinéria, aby sa jej podarilo urobiť prielom do regiónu, najmä v Srbsku. Naplno si to osvojil srbský prezident Aleksandar Vučič, ktorý začal hovoriť o čínskych bratoch a záchrancoch. A pomoc EÚ označil za rozprávku. Bola to jeho konštrukcia. Tento geopolitický boj bude v hlavách lídrov EÚ,“ reagovala pre Pravdu odborníčka na Balkán Tena Prelecová z Oxfordskej univerzity.

"Vidíme nejaké trendy, ktoré sú iné ako predtým, ale nemôžeme povedať, že vôbec neexistovali. Hovorím najmä o vplyve Číny. Určite sa zmenil pohľad na solidaritu v rámci EÚ, ale aj vo vzťahoch medzi úniou a krajinami Západného Balkánu. Zvýraznila sa dôležitosť suverenity štátov a hraníc. Môže to však byť kritické. Neliberálni veľkí hráči by sa v budúcnosti mohli ľahšie dohodnúť s malými štátmi. Z geopolitického hľadiska ma to najviac znepokojuje,“ reagovala Deličová.

Analytik organizácie Európska stabilizačná iniciatíva Adnan Čerimagič verí, že problémy s pandémiou ukázali, že je lepšie byť súčasťou EÚ a mať prístup k jej iniciatívam. "Únia vidí, že si nemôže dovoliť ignorovať Západný Balkán, ako to bolo na začiatku krízy. Musí reagovať rôznymi nástrojmi. Od snahy udržať pohyb tovarov, cez zdravotnícku pomoc, až po ekonomickú obnovu. Najdôležitejšou udalosťou zatiaľ bolo, že šesť ministrov zahraničných vecí krajín Západného Balkánu poslalo list do Bruselu so žiadosťou, aby mohli byť spoločnou súčasťou iniciatív, ktoré sú odpoveďou na krízu. Ak bude takých projektov viac, tak to pomôže týmto štátom ujasniť si miesto v Európe a úniu a Západný Balkán to zblíži,“ uviedol pre Pravdu Čerimagič.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#západný Balkán #rozširovanie EÚ #koronavírus #koronakríza #Európska únia #Covid-19
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku