Portál Politico uvádza, že najnovšia správa Freedom House dôrazne kritizuje Srbsko, Čiernu Horu a Maďarsko za pokles demokratických štandardov a klasifikuje všetky tri krajiny prvýkrát ako „hybridné režimy“.
Úpadok Maďarska bol najvýraznejší v histórii štátov v štádiu prechodu k demokracii, konštatuje Freedom House. Pripomína, že od roku 2005 bolo Maďarsko jedným z troch priekopníkov demokracie, ale v roku 2020 sa stalo prvou krajinou, ktorá zostúpila o dve kategórie režimov a úplne opustila skupinu demokracií.
Balkánske štáty Srbsko a Čierna Hora tiež stratili svoje demokratické postavenie, a to prvýkrát od roku 2003, pričom k tomu došlo v dôsledku systémovej politickej korupcie, zneužívania moci a vplyvu ich prezidentmi Aleksandarom Vučičom a Milom Djukanovičom.
Päť kategórií
Správa Freedom House sa týka 29 krajín východnej Európy, Balkánu a bývalého komunistického bloku a delí ich do piatich kategórií: konsolidované demokracie, čiastočne konsolidované demokracie, prechodné alebo hybridné režimy, čiastočne konsolidované autoritárske režimy a konsolidované autoritárske režimy.
Maďarsko sa podľa správy stalo hybridným režimom „v šedej zóne medzi demokraciami a čistými autokraciami“.
Správa však vyzdvihuje príklad Slovenska, kde vyšetrovanie vraždy novinára Jana Kuciaka a jeho snúbenice odhalilo sieť politikov na vysokej úrovni, predstaviteľov justície a ľudí z prostredia organizovaného zločinu, ktorí boli spojení s Marianom Kočnerom, podnikateľom blízkym podsvetiu obvineným z objednania vrážd oboch spomínaných mladých ľudí.
Poľsko a nezávislosť súdnictva
Spravodajský portál Balkan Inside citoval aj pasáž zo správy Freedom House týkajúcu sa Poľska. Píše sa v nej, že Poľsko sa vyznačuje „systematickým, cieleným a agresívnym charakterom vládnych útokov na nezávislosť súdnictva“.
Ak bude Poľsko pokračovať v tomto kurze, pripojí sa k hybridným režimom a autokraciám, ktoré justíciu rutinne politizujú.
Zselyke Csákyová, riaditeľka výskumného oddelenia organizácie Freedom House pre Európu a Áziu, uviedla, že Poľsko sa už v správe jej organizácie neklasifikuje ako konsolidovaná demokracia predovšetkým pre ničivé zmeny v súdnictve presadzované vládnucej stranou Právo a spravodlivosť (PiS).
V Albánsku, Bulharsku, Čiernej Hore, Srbsku a Rumunsku autori správy zaznamenali problémy s vládami, ktoré neumožňujú opozícii riadne sa zúčastňovať na tvorbe právnych predpisov, čo v niektorých z týchto krajín viedlo k bojkotu parlamentu opozíciou.
Faktor Ruska a Číny
Freedom House tiež konštatuje, že pokusy Ruska o ovplyvňovanie diania v iných štátoch sú už dlhé roky problematické. Upozorňuje aj na to, že Čína v súčasnosti používa tzv. „dlhovú diplomaciu“, keď poskytuje krajinám finančné prostriedky „spôsobom, ktorý vytvára politickú závislosť“. Okrem Ruska a Číny v regióne rastie aj vplyv Turecka, píše sa v správe.
Americká nezisková organizácia Freedom House bola založená v roku 1941 Wendellom Willkiem a Eleanor Rooseveltovou a označuje sa za „jasný hlas demokracie a slobody vo svete“.