S 55 miliónmi mŕtvych a stámiliónmi rozvrátených osudov, ktoré si vyžiadala druhá svetová vojna, je dnešná pohroma síce ťažko porovnateľná, mnohí politici sa však o paralely pokúsili.
Britský premiér Boris Johnson vyhlásil, že v čase výročia „sme uprostred nového boja proti koronavírusu, ktorý si vyžaduje rovnaký duch národného úsilia, aký pred 75 rokmi predviedli veteráni.“ A šéf Bieleho domu Donald Trump pandémiu označil za ničivejšiu ako japonský úder na americkú základňu na Havaji, ktorý zatiahol USA do svetovej vojny. „Je to horšie ako Pearl Harbor. Je to horšie ako (teroristické útoky) na svetové obchodné centrum. Taký útok sa ešte nikdy nestal,“ konštatoval prezident USA, ktoré sú s vyše 77-tisíc obeťami na životoch a 1,3 milióna nakazenými kronavírusom pandémiou najhoršie postihnutou krajinou. V Európe zaznamenala najviac smrteľných prípadov Británia, kde do včera zomrelo 30,6 tisíca nakazených.
Rusko, ktoré je momentálne krajnou s najrýchlejšie narastajúcim počtom nakazených v Európe, kde už šiesty deň za sebou ich pribudlo viac ako 10-tisíc, muselo oslavy tiež odložiť. Namiesto pripravovaného pochodu 15-tisíc vojakov na Červenom námestí a demonštrácie najmodernejšej vojenskej techniky v sobotu len preletia nad Moskvou vojenské lietadlá, zahrmia delové salvy a prezident Vladimir Putin prednesie prejav pri pomníku Neznámeho vojaka.
V postsovietskych krajinách, kde sa víťazstvo nad nacistickým Nemeckom tradične pripomína 9. mája, hromadné oslavy neodvolalo iba Bielorusko. V Minsku sa na rozdiel od Moskvy uskutoční aj slávnostná vojenská prehliadka.
Hans Kluge, regionálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie pre Európu, ocenil krajiny, ktoré masovými oslavami odmietli riskovať zdravie a životy svojich občanov. „Chcem pochváliť vlády, ktoré sa v tento významný deň statočne rozhodli odložiť prehliadky a uprednostniť zdravie,“ citovala ho agentúra PA. „Máme veľký rešpekt k tomuto dátumu, ale nemôžeme ohrozovať ľudské životy,“ dodal.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron položil veniec k hrobu Neznámeho vojaka len za prítomnosti dvoch svojich predchodcov a malej vojenskej kapely, ktorá zahrala štátnu hymnu. Parížska trieda Champs Elysées, ktorá po iné roky býva 8. mája v čase ceremónie zaplnená desaťtisícovými davmi, zostala včera prakticky ľudoprázdna.
Predseda britskej vlády svoje verejné vystúpenie tiež obmedzil na minimum. „Pred 75 rokmi ľudia tejto krajiny oslavovali víťazstvo nad Hitlerovou agresiou. Prežili sme a nakoniec triumfovali vďaka hrdinstvu nespočetných obyčajných ľudí, ktorí síce dnes sú v pokročilom veku, ale ktorí kedysi niesli na pleciach osud slobody,“ povedal v krátkom prejave Johnson, podľa ktorého je dnes krajina uprostred boja proti koronavírusu. „A to znamená, že nemôžeme organizovať sprievody a oslavy v uliciach, ktoré sme si dopriali v minulosti,“ dodal.
Briti si obete vojny včera pripomenuli dvoma minútami ticha. Nad Londýnom preleteli vojenské stíhačky. A večer o deviatej miestneho času, presne 75. rokov po víťaznom prejave jej otca, sa Britom z televíznych obrazoviek prihovorila kráľovná Alžbeta II.
Aj v Berlíne, kde sa pôvodne pripravovali veľkolepé spomienkové podujatia k 75. výročiu konca vojny, sa napokon všetko odohralo komorne. K národu prehovoril prezident Frank-Walter Steinmeier, ktorý zdôraznil, že kým pred 75 rokmi boli Nemci totálne osamotení a celý svet bol ich nepriateľom, dnes žijú v stabilnej demokracii v znovuzjednotenom Nemecku v srdci Európy. Zdôraznil, že aj pre Nemcov bol 8. máj 1945 dňom oslobodenia, pravda, ako pripustil, trvalo tri generácie, kým sa k tomu z celého srdca prihlásili. Podľa prieskumov dnes 8. máj vyše štyroch pätín Nemcov skutočne vníma ako deň oslobodenia.