Na atómové zbrane ide najviac peňazí od studenej vojny

Deväť štátov, ktoré disponujú jadrovými zbraňami, minulý rok vynaložilo celkovo 73 miliárd dolárov na ich údržbu či modernizáciu. V porovnaní s rokom 2018 je to o desať percent viac. Uvádza to nová správa Medzinárodnej kampane za zákaz jadrových zbraní (ICAN). Najviac, 35,4 miliardy dolárov, minuli vlani Spojené štáty. Je to takmer toľko ako zvyšných osem krajín dokopy.

14.05.2020 15:27
Japan Nagasaki Foto:
Japonské deti pri sviečkach zapálených na pamiatku obetí po zhodení atómovej bomby na Nagasaki v auguste 1945 (snímka je z leta 2019). Jadrové zbrane v súčasnosti vlastnia USA, Rusko, Čína, Británia, Francúzsko, India, Pakistan, Severná Kórea a Izrael, ktorý sa však k tomu nepriznáva.
debata (12)

Atómovými zbraňami disponujú podľa ICAN Amerika, Rusko, Čína, Británia, Francúzsko, India, Pakistan, Severná Kórea a Izrael. Ten sa však k tomu oficiálne nepriznáva. Izrael, India a Pakistan sa tiež nikdy nepridali k Zmluve o nešírení jadrových zbraní. KĽDR z nej v roku 2003 vystúpila.

Zbrane neposkytujú bezpečnosť

Z údajov ICAN vyplýva, že výdavky na atómové zbrane sú najvyššie od konca studenej vojny. Organizácia pripomína, že vláda amerického prezidenta Donalda Trumpa za uplynulé štyri roky zintenzívnila modernizáciu jadrového arzenálu a pracuje aj na vývoji nových rakiet.

„Dnes je viac ako kedykoľvek predtým jasné, že jadrové zbrane neposkytujú bezpečnosť pre svet v čase celosvetovej pandémie a dokonca ju nezaručujú ani pre deväť štátov, ktoré ich majú k dispozícii. Týka sa to najmä tých, ktoré majú viditeľné nedostatky v zásobách zdravotníckeho materiálu a preťažený zdravotnícky personál,“ citoval denník Guardian hlavnú autorku správy Aliciu Sandersovú-Zakrovú.

„Je absurdné, aby sme každú minútu míňali 138 700 dolárov na zbrane, ktoré spôsobujú katastrofu, namiesto toho, aby sme ich investovali do ochrany zdravia občanov,“ vyhlásila výkonná riaditeľka ICAN Beatrice Fihnová. Správu zverejnili deväť mesiacov pred vypršaním zásadnej zmluvy o znížení počtu jadrových zbraní New START. Nie je pritom jasné, či ju nahradí iná dohoda.

Ruský prezident Vladimir Putin uviedol, že Moskva je pripravená platnosť tejto zmluvy predĺžiť. Sťažoval sa na neochotu Washingtonu dostatočne sa angažovať. V tejto chvíli to vyzerá tak, že americkí predstavitelia sa prikláňajú k tomu, že New START by sa mala po vypršaní svojej lehoty zrušiť a nahradiť niečím iným.

Rusko, ktoré takisto oznámilo modernizáciu svojho arzenálu, minulo v roku 2019 na jadrové zbrane 8,5 miliardy dolárov. Čína, ktorá má podstatne menej atómových zbraní ako Rusko a USA, ale ich počet zvyšuje, vynaložila 10,4 miliardy dolárov.

Koniec dohody?

Washington tvrdí, že do akejkoľvek novej dohody o obmedzení jadrových zbraní sa musí zapojiť aj Peking. Čína však zatiaľ nejaví žiadnu ochotu byť súčasťou takýchto rokovaní. Zdá sa však, že Biely dom verí, že Kremeľ by mohol v tejto súvislosti vytvoriť tlak na Peking. „Je jasné, že to, čo Čína robí, je asi zamerané proti nim, rovnako ako proti nám, a Rusi by si to mali uvedomiť,“ vyhlásil pre denník Washington Times Marshall Billingslea, vyslanec Bieleho domu pre kontrolu zbraní.

Mnohí odborníci však tvrdia, že USA sa upriamujú na Čínu len preto, aby odvrátili pozornosť od vlastnej neochoty rokovať o predĺžení zmluvy New START.

© Autorské práva vyhradené

12 debata chyba
Viac na túto tému: #jadrové zbrane #jadrové odzbrojenie #New START