Šéf NATO exkluzívne pre Pravdu: Čína sa k nám približuje

"Hlavnou úlohou Severoatlantickej aliancie je, aby sa súčasná zdravotnícka kríza nezmenila na bezpečnostnú,“ povedal v exkluzívnom telefonickom rozhovore pre Pravdu generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Pripomenul, že vojenské kapacity NATO pomohli pri preprave zdravotníckeho materiálu aj Slovensku. Aliancia v priebehu týždňov vytvorí plán, aby bola schopná urýchliť a zintenzívniť podporu pre krajiny, keby prišla druhá vlna pandémie. Podľa Stoltenberga však celosvetová nákaza neznamená, že iné výzvy a hrozby sa zmenšili alebo že zmizli.

22.05.2020 06:00
200228a-008 Foto:
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
debata (278)

Na začiatku pandémie choroby COVID-19 čelila Európska únia kritike, že na ňu pomaly reagovala. Nechcem priamo porovnávať NATO a EÚ, ale ako ste spokojný či nespokojný s tým, ako k súčasnej kríze pristúpila Severoatlantická aliancia?

Vždy sa dajú veci zlepšovať a vždy sa dá poučiť. Ale vítam fakt, že spojenci v NATO si navzájom výrazne pomohli. Aliancia veľmi rýchlo prijala opatrenia, aby sme ochránili naše misie, operácie a tiež naše sídlo. Boli sme svedkami toho, ako armády v členských štátoch vrátane Slovenska zohrávali kľúčovú úlohu. Vrchný veliteľ spojeneckých síl NATO v Európe (SACEUR) generál Tod Wolters dostal na starosť koordináciu tohto úsilia. Ozbrojené sily poskytli strategické letecké prepravné kapacity NATO na prevoz zdravotníckeho materiálu. Využilo ich aj Slovensko. Ozbrojené sily pomohli s budovaním poľných nemocníc či s prevozom pacientov. Vojenskí zdravotníci vo veľkej miere podporovali civilný personál pri vykonávaní úloh. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že NATO a ozbrojené sily výrazne pomohli v boji s pandémiou choroby COVID-19. Chcel by som na tomto mieste tiež vyzdvihnúť, ako bolo Slovensko schopné udržať počet nakazených ľudí na nízkej úrovni.

Pripraví aliancia nové konkrétne plány týkajúce sa reakcie na možné budúce pandémie?

V prvom rade chcem povedať, že NATO je vždy pripravené na krízy. Aliancia je organizácia nastavená tak, aby vedela reagovať na prekvapenia. Byť pripravený je v DNA NATO. Samozrejme, vždy je možné veci zlepšiť. Jednou z najdôležitejších lekcií, z ktorej sa môžeme poučiť, je, aká podstatná je odolnosť našich civilných spoločností. V NATO pripravujeme pravidlá, ako byť odolnejší v zdravotníckej oblasti, keď sa môže stať, že členské štáty musia riešiť masový počet obetí. Tiež ako lepšie chrániť telekomunikácie či infraštruktúru. Aliancia tieto inštrukcie poskytne krajinám organizácie. Je to dôležité, lebo to pomôže aj civilným štruktúram, aby lepšie zvládali situáciu, akú môže vytvoriť pandémia. A podstatné je, že ich využijeme pri bezpečnostných krízach. Náš SACEUR dostal na aprílovom zasadnutí ministrov obrany členských krajín úlohu vytvoriť plán, aby sme boli v prípade potreby schopní urýchliť a zintenzívniť podporu pre krajiny, keby prišla druhá vlna pandémie.

Kedy bude takýto plán hotový?

V priebehu týždňov. Využijeme ho, keby bol potrebný. Chcem tiež pripomenúť, že NATO má už teraz kapacity, ktoré sme počas pandémie využili. Ako som už povedal, spojenci využili stovky letov na prepravu životne dôležitého zdravotníckeho materiálu. Lietadlá prevážali pacientov a ozbrojené sily stavali poľné nemocnice a pripravovali lôžka. Ide nám však o to, aby sme boli schopní urobiť ešte viac, keby sme čelili pandémii v budúcnosti.

Pandémia je globálny problém. Akoby však pri reakcii na ňu chýbala transatlantická spolupráca. Čo kríza ukázala v súvislosti so vzťahmi Európa-USA?

V NATO vidím, že spojenci sa vzájomne podporujú. Spojené štáty poskytli svoje vojenské možnosti, aby pomohli európskym partnerom. SACEUR je americký veliteľ. Zaistil, že lietadlá Spojených štátov podporovali Taliansko, Španielsko aj Severné Macedónsko, ktoré je najnovším členom aliancie. USA poskytli k dispozícii vojenské spôsobilosti, ktoré majú v Taliansku. A členské krajiny ako Turecko či Poľsko zase podporili Ameriku. Všetkých spojencov zasiahla pandémia choroby COVID-19. Ale nie každého rovnako a v tom istom čase. Preto boli dôležité spôsobilosti ako strategická letecká preprava. Aj v prípade Slovenska, ktoré ju využilo na dovoz zdravotníckeho materiálu.

NATO práve diskutuje o svojej budúcnosti. Vznikla reflexná skupina desiatich ľudí. Čo sa dá od nej očakávať? Je v nej len jeden zástupca strednej a východnej Európy, čo vzbudilo aj kritiku. Ako to vysvetlíte?

Hlavnou úlohou aliancie je, aby sa súčasná zdravotnícka kríza nezmenila na bezpečnostnú. Pandémia neznamená, že iné výzvy a hrozby sa zmenšili alebo že zmizli. Globálna rovnováha moci sa s rastom Číny posúva. Rusko je stále prítomné na Kryme, východnej Ukrajine, v Sýrii, Líbyi a inde. Vidíme, ako sa Islamský štát snaží posilniť svoje pozície v Iraku a Sýrii. Nemôžeme si dovoliť taký luxus, že by sme sa mohli sústrediť len na jednu hrozbu či výzvu. Musíme ich riešiť všetky naraz. Čo sa týka reflexnej skupiny, tak tá vznikla, aby podporila moju úlohu posilniť politickú dimenziu NATO. Sme politicko-vojenská aliancia. Od roku 2014 sa nám podarilo presadiť zásadné posilnenie kolektívnej obrany. Teraz v tom musíme pokračovať v politickej dimenzii. NATO je najúspešnejšou alianciou v dejinách, lebo sa vždy dokázalo zmeniť. Svet sa mení, aj my sa meníme. Skupina má iba 10 členov. Takže 20 spojeneckých krajín v nej nie. Ale zdôraznil som, že členovia skupiny nereprezentujú svoje štáty, ale seba, prostredníctvom znalostí, vedomostí a skúseností, ktoré majú. Názory všetkých spojencov v tomto procese zohľadníme. Skupina bude v úzkom spojení s krajinami NATO. A ja takisto. Som zodpovedný za celý reflexný proces, z ktorého vzniknú konkrétne návrhy pre lídrov na ich budúcoročnom stretnutí. Chcel som rôznorodú skupinu a bolo pre mňa dôležité mať aj rovnováhu medzi mužmi a ženami. Z Poľska je v skupine žena Anna Fotyga. Sú v nej tiež členovia zo starších členských krajín. Rozhodli sme sa, že v skupine bude len 10 ľudí, ale vypočujeme si a zapojíme všetky krajiny.

Hovoríte, že aliancia sa dokáže zmeniť. Na globálnej scéne sa teraz veľa hovorí o súperení veľmocí a o už spomenutom raste Číny. Akú úlohu bude v tomto zohrávať NATO? Nenastal čas na nový strategický koncept aliancie?

NATO sa zaoberá rastom Číny. Vyplývajú z toho príležitosti aj výzvy. Nárast Číny pomohol dostať stovky miliónov ľudí z chudoby a prispel k celosvetovému ekonomickému rastu vrátane krajín NATO. Ale zároveň to vytvára aj výzvy. Čína má momentálne druhý najvyšší obranný rozpočet na svete. Za posledných päť rokov bola schopná nasadiť 80 lodí a ponoriek, čo sa rovná počtu plavidiel, ktoré má k dispozícii britské námorníctvo. Čína sa k nám približuje. Keď hovorím, že sa zaoberáme rastom Číny, neznamená to, že aliancia bude pôsobiť v Juhočínskom mori. Je to o tom, že si uvedomujeme následky toho, že je Čína bližšie. Je v Afrike či Arktíde. Čína výrazne investuje do kritickej infraštruktúry v Európe. A, samozrejme, je prítomná v kyberpriestore. Na vlaňajšom stretnutí v lídrov v Londýne sme sa po prvý raz v histórii zhodli, že sa budeme zaoberať dôsledkami rastu Číny.

Medzinárodný systém kontroly zbraní je mimoriadne narušený. Je možné, že na budúci rok skončí dohoda New START, čo je zmluva o znížení počtu strategických zbraní medzi USA a Ruskom. Vy ste pred niekoľkými dňami reagovali na hlasy Nemecka hovoriace o stiahnutí amerických taktických jadrových zbraní z krajiny. Ako bude aliancia tieto problémy riešiť?

NATO je súčasťou riešenia. Cieľom nášho spojenectva je svet bez jadrových zbraní. Ale kým tieto existujú, NATO bude atómovou alianciou. Nemyslíme si, že svet by bol bezpečnejší, keby jadrové zbrane mali Rusko, Čína a Severná Kórea, ale my nie. Mimoriadne podporujeme kontrolu zbraní. Tá však musí byť rovnovážna a overiteľná. Videli sme to v prípade dohody INF, ktorá zakazovala staré rakety stredného a krátkeho doletu. Rusko rozmiestilo strely SSC-8, čo sú rakety schopné niesť jadrové hlavice. Bolo to porušenie dohody INF. Sú to mobilné rakety, je ich náročné odhaliť a dokážu zasiahnuť všetky európske mestá za niekoľko minút. Preto sme Rusko za to kritizovali. O tejto otázke hovorila už vláda amerického prezidenta Baracka Obamu a potom aj Biely dom pod vedením Donalda Trumpa. Zhodli sme sa, že zmluva, ktorú USA dodržiavajú, ale Rusko nie, nám nezaisťuje bezpečnosť. Budeme teraz pracovať na nových iniciatívach v oblasti kontroly zbraní. Veríme, že je to nástroj, ako zabrániť veľmi drahým, ale aj nebezpečným pretekom v zbrojení. Najmä čo sa týka jadrových zbraní. Ak však má byť kontrola efektívna, musia sa na nej zhodnúť všetky zúčastnené strany. Vyzývame Rusko na konštruktívny dialóg s nami. Podporujeme tiež americkú pozíciu, že v budúcnosti musíme nájsť spôsob, ako do strategickej kontroly zbraní zapojiť Čínu.

Ako chce aliancia zachrániť obranné rozpočty v čase ekonomickej koronakrízy? Aj nová slovenská vláda tvrdí, že sa zaväzuje, že dodrží sľub o investíciách do armády vo výške dvoch percent HDP. Lenže krajina je už teraz v ekonomickej recesii.

Výdavky na obranu môžeme zachrániť, keď pochopíme, že tieto investície sú jedinou cestou, ako zabrániť konfliktom. Neprovokujeme ich, chceme im predísť. Kým každý možný nepriateľ vie, že spojenci sú pripravení a schopní navzájom sa brániť, tak nedôjde k vojne. Je to už 70-ročný úspech NATO. Zachovali sme mier v Európe, ktorú v histórii pravidelne ničili konflikty. Vojny boli na kontinente bežné. Teraz máme mier aj vďaka silným medzinárodným inštitúciám ako NATO a, samozrejme, vďaka Európskej únii. Musíme zaistiť, aby to tak zostalo. Preto aliancia bude naďalej reagovať na meniace sa bezpečnostné prostredie.

Čakáte, že NATO bude aktívnejšie v Arktíde? V Barentsovom mori sa konalo americko-britské cvičenie. Zaujímavé je, že sa na ňom nezúčastnili Nóri. Bude sa aliancia podieľať na operáciách na podporu slobodnej plavby v oblasti?

NATO je prítomné v Arktíde. Arktická rada má osem členov a päť z nich patrí do aliancie. USA, Kanada, Dánsko, Island a Nórsko. Ďalší dvaja, Fínsko a Švédsko, sú blízki partneri NATO. Vždy sme hovorili, že vysoko na severe by malo byť málo napätia. Teraz to tak celkom neplatí. Ale stále by sme sa o to mali snažiť a usilovať sa, aby sme sa vyhli eskalácii napätia v oblasti a spolupracovali. Aj v rámci Barentsovej euro-arktickej spolupráce a Arktickej rady. USA a Británia sú súčasťou NATO. Ak sú v Barentsovom mori, tak je tam aliancia. Aj ďalšie krajiny, Nórsko či Dánsko, presadzujú svoje právo pohybovať sa v tejto oblasti. Platí tam medzinárodné námorné právo. Je veľký rozdiel medzi Antarktídou a Arktídou. Antarktída je veľká pevnina. V Arktíde je len ľad. Preto tu platí námorné právo a v rámci neho aj právo na slobodnú plavbu, ktoré musíme zachovať. Keď v Barentsovom mori hovoríme o medzinárodných vodách, tak USA, Británia či Nórsko majú plné právo tam byť. Sloboda plavby je pre NATO veľmi dôležitá.

© Autorské práva vyhradené

278 debata chyba
Viac na túto tému: #NATO #Jens Stoltenberg #Severoatlantická aliancia #Covid-19