V Minneapolise sú stále nepokoje, policajta obvinili z vraždy 3. stupňa

, 29.05.2020 06:29, aktualizované: 30.05.2020 07:38
Minneapolis protest floyd
Násilné nepokoje sa konali v posledných dňoch naprieč celými Spojenými štátmi. Na snímke protest v Minneapolise. Autor: ,

V americkom Minneapolise to po pondelkovej smrti černocha George Floyda neustále vrie. Ľudia vyšli do ulíc aj napriek vyhlásenému zákazu vychádzania.

Starosta amerického Minneapolisu Jacob Frey vyhlásil v meste nočný zákaz vychádzania pre obavy z pokračujúcich protestov, ktoré vypukli v reakcii na pondelkovú smrť černocha George Floyda. Ten zomrel v metropole štátu Minnesota, keď mu pri zatýkaní kľačal belošský policajt niekoľko minút na krku.

Demonštrácie ale v meste pokračovali aj po piatkových 20:00 miestneho času, keď začal zákaz vychádzania platiť. Protestné akcie za práva menšín a proti policajnému násiliu sa konali v piatok tiež v ďalších amerických mestách, napísala agentúra AP.

Policajti v Minneapolise nakoniec proti davu zasiahli slzným plynom, gumovými projektilmi a ohlušujúcim granáty. Zákaz vychádzania má platiť aj nasledujúcu noc.

Policajta obvinili z vraždy 3. stupňa

Policajta z amerického mesta Minneapolis Dereka Chauvina, ktorý kľačal na krku spútaného Afroameričana Georgea Floyda a ten neskôr zomrel, obvili z vraždy tretieho stupňa. Informovala o tom prokuratúra, na ktorú sa odvolala tlačová agentúra AFP. Policajta medzitým prepustili zo služby.

„Bývalý policajt Derek Chauvin bol obvinený prokuratúrou okresu Hennepin z vraždy a zabitia,“ povedal novinárom okresný prokurátor Mike Freeman a spresnil, že pri tomto obvinení ide o vraždu tretieho stupňa.

Freeman uviedol, že očakáva, že možno budú vznesené aj ďalšie obvinenia proti trom iným policajtom, ktorí sa spolu s Chauvinom podieľali na Floydovej smrti. Odmietol však špekulovať o týchto prípadných krokoch.

Policajt Derek Chauvin je zachytený na videu, ako v pondelok 25. mája najmenej päť minút tlačí kolenom na krk spútaného a ležiaceho Floyda. Za priestupok zatknutý 46-ročný Floyd sa sťažoval na bolesť a kričal, že nemôže dýchať. Postupne sa prestal hýbať aj rozprávať. Zomrel krátko na to, po prevoze do nemocnice. Video sa rýchlo rozšírilo na internete a spustilo protesty v Minneapolise, ktoré nakoniec vyústili do násilia a rabovania.

Policajta Chauvina zatkli v piatok už skôr, spresnil komisár Harrington z úradu pre verejnú bezpečnosť v Minnesote. „Práve som dostal informáciu od Andrewa Evansa, šéfa útvaru na zadržiavanie podozrivých osôb, že policajta, ktorý bol identifikovaný ako Derek Chauvin, odviedli do väzby v súvislosti s prípadom smrti pána Floyda,“ povedal novinárom Harrington.

Obama: Rasizmus v Spojených štátoch nesmie byť normálom

Niekdajší americký prezident Barack Obama v piatok napísal, že rovnako ako milióny Američanov pociťuje úzkosť zo smrti Afroameričana v meste Minneapolis, ktorý zomrel po zásahu polície. Obama uviedol, že rasizmus nesmie byť v Spojených štátoch „normálom“, píše agentúra AFP.

„To by v Spojených štátoch v roku 2020 nemalo byť normálom,“ napísal Obama v liste zverejnenom na Twitteri. „Nemôže to byť normálom,“ zdôraznil. Afroameričana Georgea Floyda zatkla polícia v Minneapolise v pondelok 25. mája večer po spáchaní priestupku. Videozáznam zhotovený svedkami incidentu ho zachytáva spútaného a ležiaceho na zemi. Jeden z policajtov mu niekoľko minút kolenom tlačil na krk. Zatknutý 46-ročný Floyd sa sťažoval na bolesť a kričal, že nemôže dýchať. Postupne sa prestal hýbať aj rozprávať. Zomrel krátko na to, po prevoze do nemocnice.

Obama dodal, že v čase pandémie a ekonomickej krízy je prirodzené chcieť sa vrátiť k „normálu“. Pre mnohých Afromaeričanov ale „normál“ znamená odlišný prístup k nim na základe ich farby pleti.

Povolali päťsto vojakov Národnej gardy

Päťsto vojakov americkej Národnej gardy rozmiestnili v mestách Minneapolis a Saint Paul na severe USA, kde tri noci po sebe prebiehali násilné protesty proti zabitiu Floyda políciou. V piatok o tom informovala Národná garda, na ktorú sa odvolala tlačová agentúra AFP.

„Naši vojaci sú vycvičení na ochranu života, zachovania majetku a zaistenia práva ľudí pokojne demonštrovať,“ uviedol generálmajor Jon Jensen z Národnej gardy v americkom štáte Minnesota, kde sa spomínané mestá nachádzajú.

Smrť Afroameričana vyvolala v Minnesote vlnu protestov a vyhrotila už aj tak napäté vzťahy miestnych s políciou. Nepokoje a rabovanie boli obzvlášť divoké na juhu Minneapolisu, pričom miestna televízna stanica KSTP odvysielala zábery horiacich budov vo viacerých tamojších uliciach.

Horiaca budova po nepokojoch v americkom meste...
Horiaca budova po nepokojoch v americkom meste Minneapolis. Autor: SITA/AP, Julio Cortez

Starosta Minneapolisu Jacob Frey požiadal o pomoc príslušné minnesotské orgány po tom, ako sa prevažne pokojné protesty zmenili v noci na stredu na násilné nepokoje a rabovanie. Protesty a nepokoje sú podľa jeho slov reakciou na „hnev a smútok“, ktorý sa po smrti Floyda nahromadil v tamojšej komunite Afroameričanov.

Minnestoská prokurátorka Erica MacDonaldová zdôraznila, že vyšetrenie Floydovej smrti je „prioritou“. Vyjadrila sa takto v spoločnom vyhlásení s Rainerom Drolshagenom z amerického Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI), ktorý vedie vyšetrovanie tohto prípadu.

Polícia zadržala štáb CNN počas živého vysielania

Novinára americkej spravodajskej spoločnosti CNN Omara Jimeneza zadržala polícia počas priameho vstupu z dejiska protestov proti násilnej smrti Afroameričana Georgea Floyda v meste Minneapolis v štáte Minnesota.

Jimenez bol podľa CNN zadržaný v piatok ráno (miestneho času), a to aj napriek tomu, že sa policajtom identifikoval ako novinár, upozorňoval, že je práve v živom vysielaní a vyjadroval ochotu spolupracovať s políciou a podriadiť sa jej inštrukciám. CNN dodala, že policajti založili putá nielen Jimenezovi, ale aj celému štábu vrátane produkčného a kameramana.

Na policajnú stanicu prepravili aj kameru štábu CNN. Tá podľa CNN zaznamenala celý incident: kameraman ju nestihol vypnúť, kým ho zadržali, a samotní policajti si zrejme neuvedomili, že kamera je stále zapnutá a nahráva dianie okolo.

Policajnému zásahu proti štábu CNN predchádzalo zadržanie inej osoby, ktoré sa odohralo v bezprostrednej blízkosti stanovišťa štábu CNN. V okolí tohto miesta sa podľa záberov CNN nachádzalo asi sto príslušníkov štátnej polície v nepriestrelných vestách a so špeciálnym výstrojom.

Spoločnosť CNN vo svojom vyhlásení uviedla, že jej reportér a jeho produkčný tím boli zatknutí pri výkone svojej práce napriek tomu, že sa sami jasne identifikovali. Podľa CNN ide o „jasné porušenie ich práv“ a prvého dodatku americkej ústavy týkajúceho sa slobody slova, práva ľudí slobodne sa zhromažďovať a odovzdávať štátnym orgánom žiadosti o nápravu krívd. CNN zdôraznila, že úrady štátu Minnesota vrátane guvernéra musia okamžite prepustiť troch zamestnancov CNN.

Reportér CNN Josh Campell, ktorý sa tiež nachádzal v tejto časti mesta, ale nebol v blízkosti Jimenezovho štábu, uviedol, že k nemu policajti podišli, ale dovolili mu zostať. „Zaobchádzalo sa so mnou inak ako s Jimenezom,“ uviedol Campbell, ktorý na rozdiel od kolegu nemá hispánsky pôvod.

Jimenez a jeho štáb vysielali z ulice blízko stanice mestskej polície, ktorú demonštranti v noci na piatok podpálili. O blok domov ďalej od tohto miesta vzbĺkol požiar v inej štvorposchodovej budove, v ktorej sa nachádzali aj reštaurácie.

Guvernér Minnesoty sa štábu CNN ospravedlnil

Guvernér amerického štátu Minnesota Tim Walz sa dnes verejne ospravedlnil počas živého vstupu, kedy informoval o násilných protestoch v Minneapolise. Novinári boli neskôr prepustení, keď sa o vec začal Walz zaujímať. „Nebol absolútne žiadny dôvod, aby sa niečo také stalo,“ povedal Walz, ktorý predtým o udalosti hovoril s riaditeľom CNN Adamom Zuckerom. „Toto je úprimné a verejné ospravedlnenie štábu. Nemalo sa to stať,“ dodal.

Guvernér tiež vyhlásil, že za incident, ktorý označil za neprijateľný, prijíma plnú zodpovednosť. Zdôraznil, že slobodná práca novinárov a zabezpečenie ich bezpečia je pre neho prioritou. „Nie kvôli tomu, že je pekné sa tak správať, ale pretože je to neoddeliteľnou súčasťou riešenia,“ povedal.

Na proteste v Louisville postrelili sedem ľudí

Najmenej sedem ľudí utrpelo strelné zranenia počas protestov v meste Louisville v americkom štáte Kentucky. Demonštranti vyjadrovali pobúrenie nad smrťou Afroameričanky Breonny Taylorovej, ktorú v marci v jej dome v Louisville zastrelili policajti. Informovala o tom v piatok agentúra AP.

Ako uviedla v piatkovom vyhlásení miestna polícia, najmenej sedem osôb utrpelo počas protestu, ktorý sa konal v noci zo štvrtka na piatok, strelné zranenia, pričom minimálne jeden človek je v kritickom stave.

Polícia zadržala niekoľko ľudí, neuviedla však ich presný počet. K streľbe došlo vo štvrtok okolo 23.30 h miestneho času. Hovorca polície Lamont Washington pre AP uviedol, že všetci postrelení boli civilisti.

Na proteste sa zúčastnilo 500 až 600 ľudí, napísali lokálne noviny Courier Journal. Starosta mesta Louisville Greg Fischer krátko pred polnocou na Twitteri zdieľal príspevok z Facebooku napísaný v mene matky zavraždenej Taylorovej. „Ako hovorí Breonnina matka, zachovajme pokoj na ceste k pravde a spravodlivosti,“ uviedol.

Dvadsaťšesťročnú Taylorovú postrelila osem krát 13. marca, keď detektívi pátrajúci po drogách vyrazili predné dvere na jej byte. V príbytku Taylorovej sa však žiadne drogy nenašli. Úmrtiu Taylorovej začala verejnosť venovať zvýšenú pozornosť po tom, ako jej rodina v máji zažalovala políciu.

Podobné násilné nepokoje sa konali v posledných dňoch naprieč celými Spojenými štátmi.

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#USA #protesty #polícia #nepokoje #násilie #Minnesota
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku