Namiesto vojakov demonštranti. Trump v uliciach prehral

, , 07.06.2020 21:37
protest floyd demonštrácia Washington
Demonštranti pred Bielym domom. 6.6.2020 Autor: ,

Šéf Bieleho domu chcel do búriacich sa amerických miest vyslať desaťtisíc vojakov. Namiesto ozbrojencov ale ulice v USA i inde vo svete ovládli státisíce demonštrantov. Protestovali proti rasizmu, policajnej brutalite i prezidentovi Donaldovi Trumpovi, ktorému jeho odporcovia pripisujú veľký diel zodpovednosti.

Desiatkami demonštrácií vyvrcholila vlna odporu vyvolaná násilnou smrťou Afroameričana Georgea Floyda. Ten pred dvoma týždňami skonal v Minneapolise, keď mu policajt, ktorý ho zatýkal, takmer deväť minút kľačal na krku.

Potom, čo na predchádzajúcich protestoch dochádzalo neraz k násiliu, víkendové demonštrácie, hoci doteraz najmasovejšie, sa niesli v pokojnej atmosfére. Úrady v mnohých mestách vrátane New Yorku zrušili zákaz vychádzania. Strážcovia poriadku sa na viacerých miestach stiahli do úzadia, čo dalo protestom priam festivalovú atmosféru.

Garda pôjde domov

Prezident Trump v nedeľu sľúbil stiahnuť Národnú gardu z hlavného mesta. "Nariadim našej Národnej garde, aby sa teraz, keď je všetko pod dokonalou kontrolou, začala sťahovať z metropoly Washingtonu. Pôjdu domov, ale môžu sa rýchlo vrátiť, ak bude treba,“ napísal Trump na twitteri.

Trump ešte začiatkom minulého týždňa žiadal o vyslanie približne desaťtisíc príslušníkov armády do ulíc Washingtonu a iných miest, kde sa konali protesty. Informovala o tom v nedeľu televízia CBS. Minister obrany Mark Esper a predseda Zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA Mark Milley sa však postavili proti nasadeniu armády, uviedol nemenovaný predstaviteľ rezortu obrany.

Esper podľa CBS pre každý prípad presunul do metropolitnej oblasti približne 1 600 vojakov. Tamojších približne 5 000 príslušníkov Národnej gardy však nepotrebovalo pomoc a vojaci z oblasti môžu napokon odísť bez toho, aby sa zapojili do potláčania násilných protestov. Šéf Pentagónu sa minulý týždeň dištancoval od vyjadrení prezidenta Trumpa, ktorý avizoval, že v prípade potreby povolá aj príslušníkov armády. Esper argumentoval, že situácia si nasadenie profesionálnych vojakov nevyžadovala.

Nasadenie príslušníkov ozbrojených síl by malo byť podľa ministra obrany "krajným riešením“. Esper sa jednoznačne vyjadril, že nepodporuje uplatnenie federálneho zákona z roku 1807, ktorý dáva americkému prezidentovi za určitých podmienok plnú moc povolať na potlačenie vzbury na území Spojených štátov Národnú gardu a príslušníkov armády alebo námorníctva.

Trump minulý týždeň najskôr vyzval guvernérov jednotlivých štátov, aby v záujme obnovenia poriadku nasadili proti protestujúcim "dostatočný počet príslušníkov Národnej gardy“, ktorí "ovládnu ulice“. Pre prípad, že nezakročia, varoval, že do ulíc povolá príslušníkov ozbrojených síl USA, ktorí "za nich problém rýchlo vyriešia“.

Esper, ktorý zabitie Floyda nazval "hrozným zločinom“, podľa CBS pripustil, že rasizmus je v USA "skutočným problémom“, a preto je o ňom dôležité hovoriť. Prisľúbil, že cieľom rezortu obrany je skoncovať s rasizmom.

Na životoch černochov záleží

Primátorka Washingtonu Muriel Browserová, ktorá trvala na tom, aby Trump z mesta stiahol všetky mimoriadne federálne bezpečnostné jednotky, mu uštedrila ďalšie symbolické zaucho. Časť 16. ulice pred Bielym domom premenovala na námestie Black Lives Matter (Na životoch černochov záleží). Na pokyn radnice sa toto heslo nového hnutia proti rasizmu cez víkend objavilo napísané obrím žltým písmom na ulici vedúcej k sídlu amerických prezidentov. Každé písmeno zaberá celú šírku ulice s dvoma jazdnými pruhmi.

Primátorka Washingtonu časť 16. ulice pred...
Primátorka Washingtonu časť 16. ulice pred Bielym domom premenovala na námestie Black Lives Matter (Na životoch černochov záleží). Autor: SITA/AP, Khalid Naji-Allah

Pomaľovaný priestor námestia Black Lives Matter sa končí až pri Kostole svätého Jána, pred ktorým sa Trump minulý týždeň nechal vyfotiť s bibliou v ruke, kvôli čomu polícia slzotvorným plynom a gumenými projektilmi rozohnala pokojný protest. "Chceme pokojným spôsobom dať najavo, že v Amerike je možné sa zhromažďovať, dať najavo rozhorčenie voči svojej vláde a dožadovať sa zmeny,“ vyhlásila starostka, keď prišla podporiť demonštrantov.

Vo Washingtone sa počas protestu predávalo občerstvenie v stánkoch a niektoré križovatky sa dokonca zmenili na tanečné parkety. Protesty sa konali aj v mestách ako New York, San Francisco, Filadelfia či Chicago.

V Readforde, v rodnom mestečku Floyda, sa zišli stovky smútiacich pred miestnym kostolom, kde sa konal spomienkový obrad. Ten prvý bol minulý štvrtok v Minneapolise, kde sa radnica cez víkend rozhodla, že policajtom zakáže používať škrtiace chvaty a bude od nich vyžadovať, aby zasiahli v prípade, ak budú svedkami použitia neprimeranej sily kolegami. Floyda pochovajú v utorok v Houstone, kde vyrastal a dlho žil.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#USA #George Floyd #Donald Trump
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku