Drastické opatrenia, ktoré väčšina európskych krajín zaviedla v marci, mali podľa britských vedcov "významný dosah“. Do začiatku mája pomohli znížiť reprodukčné číslo nákazy R pod hodnotu 1. Číslo R nižšie ako 1 znamená, že jeden infikovaný nakazí menej ako jedného ďalšieho človeka. Nad číslom 1 sa nákaza šíri exponenciálne.
Výskum poprednej univerzity, ktorej vedci radia britskej vláde, ako postupovať proti šíreniu koronavírusu, potvrdil, že prísne obmedzenie pohybu obyvateľov pomohlo dostať pandémiu pod kontrolu a v jedenástich skúmaných krajinách zachránili približne 3,1 milióna životov. Z porovnania skutočného počtu obetí, ktorých skon súvisel s ochorením COVID-19, s počtom mŕtvych z modelu simulujúceho situáciu bez prísnych opatrení vyšlo, že napríklad v Británii vďaka prísnym opatreniam zomrelo o 470-tisíc ľudí menej, v Taliansku o 630-tisíc a vo Francúzsku dokonca o 690-tisíc.
Univerzita použila údaje Európskeho centra pre kontrolu a prevenciu chorôb o úmrtiach v Belgicku, Británii, Dánsku, Francúzsku, Nemecku, Nórsku, Rakúsku, Španielsku, Švajčiarsku, Švédsku a Taliansku v období do 4. mája. Vedci porovnali počet zaznamenaných úmrtí s počtom fatálnych prípadov, ktoré predpovedal ich model pre situáciu, keby neboli žiadne obmedzenia zavedené.
„Naše výsledky ukazujú, že veľké nefarmaceutické zásahy a predovšetkým prísne obmedzenie pohybu ľudí majú obrovský vplyv na zníženie prenosu koronavírusu,“ napísali autori štúdie. „Prenos koronavírusu sa dá naďalej udržiavať pod kontrolou, ak budú úrady pokračovať v týchto opatreniach,“ upozornili.
Vedci odhadli, že v spomínanom období sa v skúmaných krajinách koronavírusom nakazilo celkovo od 12 do 15 miliónov ľudí – čiže 3,2 až 4 percentá populácie. Medzi jednotlivými krajinami pritom boli výrazné rozdiely. Kým v Nórsku sa koronavírusom infikovalo iba 0,46 percenta obyvateľstva a v Nemecku 0,85 percenta, tak v Británii približne 5,1 percenta, v Španielsku 5,5 percenta a v Belgicku, ktoré malo najvyššiu mieru nákazy, až osem percent.
"Náš model ukazuje, že sme veľmi ďaleko od kolektívnej imunity,“ povedal Axel Gandy, popredný štatistik a spoluautor štúdie. V prípade ochorenia COVID-19 vedci predpokladajú, že premorenie populácie by muselo byť viac ako 70-percentné, aby sa dosiahla kolektívna imunita. "Hovorí nám to, že musíme byť veľmi opatrní a neuvoľniť príliš veľa obmedzení naraz, pretože by sme to potom nemali pod kontrolou. Musíme veľmi zľahka našľapovať a robiť veci pomaly, aby sme sa mohli vrátiť, ak nebudú fungovať,“ citoval profesora Gandyho denník Guardian.
Autori upozornili, že opatrenia ako obmedzenie verejných podujatí a zatvorenie škôl sa zavádzali v rýchlom slede za sebou, preto je ťažké určiť účinok každého z nich osobitne. Zistili však, že karanténne opatrenia mali vcelku zásadný účinok: prenos koronavírusu sa znížil odhadom o 81 percent.
Iná štúdia, tentoraz z dielne Kalifornskej univerzity, ktorú magazín Nature zverejnil v rovnakom čísle, ukázala, že vďaka opatreniam na obmedzenie sociálneho kontaktu sa v USA nakazilo koronavírusom o 60 miliónov ľudí menej, než keby neboli prijaté, a v Číne pomohli predísť dokonca až 285 miliónom prípadov infekcie.