Členstvo Británie v únii sa skončilo o polnoci z 31. januára na 1. februára. Krajina sa však zatiaľ do konca roka nachádza v prechodnom období. Počas neho sa na Spojené kráľovstvo vzťahujú všetky pravidlá únie.Na prechodnom období sa Británia a EÚ dohodli, aby mali čas vyriešiť vzájomné vzťahy, čoho sa týka ambícia uzavrieť obchodnú zmluvu. Nevyzerá to však tak, že to stihnú do konca roka. A je nepravdepodobné, že by Británia požiadala o predĺženie prechodného obdobia, čo musí urobiť do 1. júla. Opätovne preto hrozí scenár tvrdého brexitu.
Rozdielne pozície
„Vidím to tak, že pre Britániu bude veľmi zložité, aby požiadala o predĺženie. Z politického hľadiska nemá premiér Boris Johnson veľký manévrovací priestor, keďže tento krok opakovane a jednoznačne odmietol,“ uviedol pre Pravdu David Phinnemore, profesor európskej politiky z Kráľovskej univerzity v Belfaste.
Pozície oboch strán sú stále veľmi rozdielne. Azda najproblematickejšou oblasťou v rokovaniach sa momentálne javí rybolov. Hlavný vyjednávač EÚ Michel Barnier sa pri diskusiách dostáva medzi mlynské kamene. Hoci ho Londýn kritizuje za jeho neflexibilné postoje, je aj pod veľkým tlakom viacerých úniových štátov.
Podľa denníka Guardian sa Barnier snažil v súvislosti s rybolovom nájsť kompromis. Vyjednávač únie tvrdí, že EÚ chce status quo a Británia chce zmeniť všetko. Diskusia by však mala smerovať ku kompromisu. No Francúzsko, Holandsko, Španielsko, Írsko, Dánsko, Belgicko, Nemecko a Švédsko zatiaľ v oblasti rybolovu nedovolili Barnierovi žiadnu flexibilitu.Pri vyjednávaniach, ktoré viedli k odchodu Británie z EÚ, sa podarilo udržať jednotu únie. Členské štáty do veľkej miery ponechali vyjednávania na Barnierovi. V prípade obchodnej dohody však už vstupuje do hry množstvo rôznorodých záujmov jednotlivých štátov.
Obvinia koronavírus?
Iain Begg z Európskeho inštitútu na London School of Economics si myslí, že rokovania si budú vyžadovať zásah hlavných lídrov únie. „Technické rokovania sa zasekli. Ale ešte sa do vyjednávaní nezapojili najvyššie postavení politici. Rokovania si budú vyžadovať veľké rozhodnutia a kompromisy. Napríklad, čo sa týka rybolovu, tak ide o vytýčenia hraníc na mori a dohodu, do akej miery môže EÚ loviť v britských vodách. Niekto bude musieť v istom momente ustúpiť a nič sa na tom nezmení, ani keď sa vyjednávania odsunú do budúcnosti,“ povedal pre Pravdu Begg.
Riaditeľ Centra pre výskum brexitu na Birminghamskej mestskej univerzite Alex de Ruyter však varuje pred optimizmom. „ Epidémia choroby COVID–19 zvláštnym spôsobom posilnila názory mnohých ľudí v britskej vláde, že nedohoda s EÚ nebude až taká problematická. Jej vplyvy budú ochotní pripísať koronavírusu,“ uviedol de Ruyter.