Americké ministerstvo obrany vo štvrtok oznámilo, že poskytne Kyjevu 250 miliónov dolárov na posilnenie kapacít v oblasti obrany, námorného a leteckého prieskumu a komunikačných technológií. Pomoc má zlepšiť aj kybernetickú bezpečnosť Ukrajiny, aby dokázala čeliť „ruským útočným kyberoperáciám a dezinformáciám“.
Okrem USA poskytuje vojenskú pomoc Kyjevu aj Severoatlantická aliancia. Západ svoju podporu Ukrajine zintenzívnil po ruskej anexii Krymu v roku 2014 a vypuknutí konfliktu v Donbase.
Spojené štáty sa rozhodli poskytovanie pomoci obnoviť po tom, ako si overili, že Ukrajina implementovala požadované reformy armády. Počas uplynulého roka ukrajinská vláda podnikla „významné kroky“ v oblasti posilnenia civilnej kontroly nad ozbrojenými zložkami, reforiem riadenia a veliacich štruktúr a zníženia úrovne korupcie, uviedol vo štvrtok Pentagón.
Prezident Trump vlani pozastavil poskytnutie pomoci Kyjevu. Usiloval sa pritom donútiť ukrajinskú vládu, aby mu pomohla zdiskreditovať jeho predpokladaného súpera v prezidentských voľbách Joea Bidena.
Po prezradení celej záležitosti vypukol škandál, ktorý napokon viedol k neúspešnému pokusu o Trumpovo odvolanie na pôde amerického Kongresu. Spojené štáty pôvodne plánovali poskytnúť Ukrajine vojenskú pomoc vo výške 400 miliónov dolárov, medzičasom ju však znížili na 250 miliónov.
Posilnenie vojenskej prítomnosti v Poľsku
Rozhovory o posilnení americkej vojenskej prítomnosti v Poľsku napredujú. Oznámila to vo štvrtok americká veľvyslankyňa vo Varšave Georgette Mosbacherová, ktorú citovala agentúra AFP.
Správa prichádza v čase, keď sa hovorí o tom, že by sa do Poľska mohla presunúť časť amerických vojakov, ktorí sú v súčasnosti umiestnení na území Nemecka. „Rokovania napredujú! Vízia prezidentov Trumpa a Dudu na posilnenie americkej vojenskej prítomnosti v Poľsku bude ešte ambicióznejšia, než bola pôvodne načrtnutá,“ napísala na Twitteri veľvyslankyňa Mosbacherová.
Poľsko, ktoré sa nachádza na východnom krídle NATO, sa dlhodobo usiluje o trvalé umiestnenie amerických vojsk v snahe eliminovať potenciálnu hrozbu zo strany Ruska.
Konzervatívny poľský prezident Andrzej Duda sa snažil získať pre tento plán šéfa Bieleho domu Donalda Trumpa návrhom na vybudovanie veľkej stálej základne s názvom „Fort Trump“, na ktorej by pôsobili tisíce amerických vojakov. V súčasnosti sa americkí vojaci v Poľsku striedajú na princípe rotácie. Trump vlani po dohode s Dudom zvýšil početný stav rotujúceho amerického kontingentu o 1000 príslušníkov na približne 5500.
Americký denník The Wall Street Journal začiatkom júna priniesol informáciu, že prezident Trump nariadil výrazné zníženie početného stavu amerických vojsk rozmiestnených na území Nemecka. Pentagón aj Biely dom túto informáciu odmietli komentovať. Poľský premiér Mateusz Morawiecki následne vyjadril nádej, že časť z približne 9500 amerických vojakov, ktorí majú byť stiahnutí z Nemecka, presunie v rámci početnejších rotácií Washington do Poľska.
Stiahnutie vojsk z Iraku
Spojené štáty oznámili, že v priebehu najbližších mesiacov stiahnu z Iraku časť svojich vojakov. Informovala o tom vo štvrtok agentúra AFP. Washington sa zároveň zaviazal podporiť irackú ekonomiku, ktorá zápasí s veľkými ťažkosťami. Irak naopak prisľúbil, že zabezpečí ochranu zostávajúcich amerických základní. Presný plán stiahnutia amerických jednotiek nebol bezprostredne známy, uviedla agentúra Reuters.
Na základniach v Iraku je aktuálne rozmiestnených okolo 5200 amerických vojakov. Tvoria väčšinu širšej koalície, ktorú v roku 2014 pozvala do krajiny iracká vláda, aby pomohla v boji proti džihádistom z tzv. Islamského štátu (IS).
Rozhodnutie o čiastočnom stiahnutí amerických vojsk z Iraku bolo oznámené po skončení prvého strategického dialógu medzi krajinami za viac ako desaťročie. Rokovania sa uskutočnili vo štvrtok formou videokonferencie, ktorú si vynútila koronavírusová pandémia.
V spoločnom vyhlásení vydanom po štvrtkových rozhovoroch Irak a USA skonštatovali, že cieľ, pre ktorý sa americkí vojaci v roku 2014 vrátili do Iraku – porážka IS – sa podarilo z veľkej časti naplniť. „Spojené štáty opäť potvrdili, že nemajú záujem o trvalé základne ani stálu vojenskú prítomnosť v Iraku,“ uvádza vyhlásenie.
Medzi Irakom a Spojenými štátmi sa po nástupe proamerického premiéra Mustafu Kázimího v Iraku znížilo napätie, ktoré medzi krajinami panovalo v dôsledku januárového zabitia iránskeho generála Kásema Solejmáního na irackom území.
Iba niekoľko dní po generálovom zabití iracký parlament schválil uznesenie, v ktorom žiada ukončenie prítomnosti zahraničných vojakov v krajine. Prezident Donald Trump následne pohrozil zavedením sankcií proti Iraku. Hoci sa vzájomné vzťahy po nástupe nového premiéra Kázimího zlepšili, americký diplomat v Bagdade Robert Ford uviedol, že „vzťahy sa neopravia za jeden deň“.