Putinov plebiscit: cez oslavy k urnám

, 13.06.2020 22:08
Vladimir Putin
Vladimir Putin Autor: ,

V Rusku sa začala séria sviatkov, ktorá prvého júla vyvrcholí všeľudovým odobrením ústavných zmien. Po Dni Ruska, ktorým si krajina v piatok pripomenula tridsiate výročie prijatia deklarácie o štátnej suverenite, už o dvanásť dní prídu na rad pre pandémiu odložené oslavy Dňa víťazstva aj s vojenskou prehliadkou na moskovskom Červenom námestí. A týždeň na to dostanú Rusi ďalší mimoriadny deň pracovného voľna, počas ktorého sa budú môcť vysloviť k pripraveným ústavným zmenám.

Rozsiahlu novelu ústavy schválil parlament už v marci a v ten istý mesiac ju hlava štátu podpísala. Vladimir Putin však sľúbil, že k ústavným zmenám, ktoré mu umožnia zostať v najvyššom úrade ďalšie dve volebné obdobie, až do roku 2036, sa občania budú môcť vysloviť. A hoci vypísané všeľudové hlasovanie nie je referendom, ale len akýmsi poradným hromadným prieskumom verejnej mienky, šéf Kremľa sa zaviazal, že sa ním bude riadiť.

Prezidentom navrhnutá novela ústavy má posilniť právomoci parlamentu pri vytváraní novej vlády a zakázať vysokým štátnym úradníkom dvojité občianstvo či trvalý pobyt v cudzine. Hlave štátu tiež pridáva niektoré nové kompetencie. Bude môcť napríklad riadiť chod vlády, jednoduchšie odvolávať premiéra i ministrov a dokonca aj členov ústavného súdu. Okrem toho sa v základnom zákone objaví zmienka o bohu, o manželstvách ako zväzku muža a ženy či o štátotvornej úlohe ruského národa a jazyka. Zakotví sa tiež územná nedotknuteľnosť Ruska a zakáže spochybňovanie kultu víťazstva v druhej svetovej vojne.

Pôvodný aprílový termín plebiscitu, rovnako ako oslavy 9. mája, prekazil koronavírus. Tento týždeň ale úrady väčšinu karanténnych opatrení uvoľnili a prípravy na odložené podujatia sa naplno rozbehli.

„Odovzdať hlas bude bezpečnejšie, ako zájsť do obchodu,“ ubezpečila občanov šéfka ústrednej volebnej komisie Ella Pamfilovová, podľa ktorej vďaka rozhodnutiu otvoriť volebné miestnosti pre hlasujúcich už týždeň pred hlavným termínom plebiscitu umožní vyhnúť sa dlhým radom a dodržať protiepidemio­logické opatrenia.

Na viacerých miestach sa bude môcť hlasovať aj vonku, v špeciálne postavených šiatroch. Voličom, ktorí sa rozhodnú hlasovať doma, budú mobilné hlasovacie urny nosiť až na prah ich obydlí. V Moskve a Nižnonovgorodskej oblasti úrady umožnia hlasovať tiež elektronicky. Procedúra sa má vo všeobecnosti čo najviac zjednodušiť. Z „hygienických dôvodov“, ako to zdôvodnila volebná komisia, sa nebudú preverovať ani čísla osobných dokladov, čo oponenti Kemľa označujú za prípravu na rozsiahle manipulácie s výsledkami.

Prológ hlasovania

Načasovanie všeľudového hlasovania, ktoré sa prakticky začne už 25. júna, len deň po náhradných oslavách 75. výročia víťazného konca Veľkej vlasteneckej vojny, podľa denníka Viedomosti nie je náhodné. Kremeľ sa podľa zdroja, na ktorý sa noviny odvolávajú, spolieha na „oduševnenie a pozitívne naladenie po vojenskej prehliadke, ktorá by mala zohrať mobilizujúcu rolu“.

„U ľudí by sa malo prejaviť isté uľahčenie po zrušení karanténnych opatrení, ako aj vlastenecké nálady spojené s vojenskou prehliadkou. Tá bude akýmsi prológom k hlasovaniu,“ oceňuje premyslený výber termínu politológ Alexej Makarkin, podľa ktorého plebiscit o ústavných zmenách by v septembri mohol byť oveľa problematickejší. „Na jeseň by sa mohli začať prejavovať protestné nálady v spojitosti s tým, že mnohé podniky, najmä zo sféry služieb, nemusia v dôsledku koronakrízy prežiť,“ usudzuje Makarkin.

Podľa prieskumu agentúry Levada-centr sa na plebiscite mieni zúčastniť 66 percent opýtaných. Z nich 44 percent je rozhodnutých zmeny ústavy podporiť, 32 percent sa chystá hlasovať proti a zvyšok sa ešte nerozhodol.

Nejednotný odpor

Hoci tábor odporcov ústavných zmien sa ukazuje byť pomerne početný, jeho silu znižuje nejednota v taktike, akú si jednotlivé prúdy vybrali. Kým komunistická strana svojich stúpencov vyzvala, aby hlasovali proti, liberálne hnutie Jabloko volá po bojkote plebiscitu a opoziční líder Alexej Navaľnyj nabáda členov volebných komisií, aby svojim štrajkom znefunkčnili celú procedúru.

Experti považujú Navaľného predstavu za úplne nereálnu. Na to, aby jednotlivé volebné komisie boli neuznášaniaschopné, by musela štrajkovať polovica ich členov. Navaľného iniciatívu zatiaľ podporilo len 400 volebných komisárov z celkového počtu vyše 900-tisíc.

Ani bojkotom hlasovania sa výsledok nedá zvrátiť. V plebiscite na rozdiel od referenda totiž nie je stanovená najnižšia potrebná účasť pre jeho právoplatnosť. Navyše, podľa politológa Konstantina Kalačeva, pri existujúcich pravidlách si účasť môžu úrady „nakresliť“, akú len chcú. Problémom je ale legitimizácia výsledkov.

„Ak vieš, že si hlasoval proti a tvoji priatelia a susedia tiež proti a výsledok sa ukáže za, tak môžu vzniknúť pochybnosti. Ale ak si zostal doma, nemôžeš nič namietať. Na to, aby si sa mohol rozhorčiť nad krádežou hlasu, ti ho najprv musia ukradnúť,“ povedal pre BBC Kalačev.

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#Vladimir Putin #ústava #Rusko
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku