Zabíjali sa holými rukami. Smerujú India a Čína k vojne?

, 18.06.2020 06:00
India China Himalayan Standoff
Demonštranti v indickom hlavnom meste Naí Dillí protestovali pred čínskou ambasádou v reakcii na krvavý boj medzi čínskymi a indickými jednotkami, pri ktorom zahynuli desiatky vojakov. Autor:

O strechu sveta sa rozpútal boj medzi jadrovými veľmocami. Himalájsky región Ladakh je svedkom konfliktu medzi Indiou a Čínou, ktorý si za posledné dni vyžiadal desiatky mŕtvych vojakov. Týždne napätia v oblasti poznačenej územnými spormi v pondelok vyvrcholili krvavou bitkou. Armády po sebe nestrieľali, zabíjali sa tým, čo si pripravili a čo mali poruke. Kameňmi, palicami vybíjanými klincami či obuškami.

Vojaci sa tiež zhadzovali zo skál, tak údajne zahynul aj jeden indický plukovník. Bitka sa odohrala vo vysokohorskom teréne nad strategickým údolím rieky Galván, ktoré sa rozprestiera medzi indickým zväzovým teritóriom Ladakh a čínskou Tibetskou autonómnou oblasťou.

India potvrdila, že zomrelo najmenej 20 jej vojakov. Minimálne ďalší štyria sú v kritickom stave. Indické médiá tvrdia, že zahynulo 43 príslušníkov čínskych ozbrojených síl. Peking na svojej strane potvrdil obete, ale nie ich počet.

Najhorší incident

Je to najkrvavejší incident v regióne za posledných 45 rokov na nejednoznačne určenej takzvanej línii aktuálnej kontroly. Je to v podstate demarkačná čiara medzi Indiou a Čínou. Predstavitelia dvoch najľudnatejších krajín sveta sa navzájom obviňujú z toho, čo sa stalo.

"Rozpútanie násilia pozdĺž línie aktuálnej kontroly je veľmi prekvapujúce pre každého, kto sleduje a študuje vzťahy medzi Indiou a Čínou. Nie je úplne jasné, čo ho spôsobilo, ale Čína už niekedy od apríla preniká na indické územie. Indickí lídri sa proti tomu jasne postavili. Krajina sa v posledných rokoch snaží zlepšiť infraštruktúru v oblasti, aby mala k línii aktuálnej kontroly lepší prístup. Vláda v Naí Dillí už v roku 2017 ukázala, že je ochotná vyzvať Čínu, ktorá stavala cesty na území, o ktoré vedie spor s Bhutánom (tento štát je spojencom Indie, pozn. red.),“ reagoval pre Pravdu expert na zahraničnú politiku Rohan Mukherjee z Yale-NUS College v Singapure.

Zdá sa, že tentoraz Peking akoby neočakával prudkú reakciu svojho suseda. "Čína zabrala trochu územia a bol to politický signál Indii. Prerástlo to však do boja s veľkým počtom obetí. Indickí vojaci totiž jednoznačne odpovedali na kroky čínskej armády. Vzhľadom na to, že je to náročný horský terén vo vysokej nadmorskej výške, nepredpokladám, že práve tu z toho bude väčší konflikt. Je však možné, že vojenské patroly na oboch stranách budú častejšie prichádzať do násilných kontaktov. Je však dobré si pripomenúť, že nikto nepoužil strelné zbrane a obe strany zdôrazňujú potrebu vrátiť sa za rokovací stôl,“ konštatoval Mukherjee.

Spravodajská stránka BBC News citovala z dohody medzi Indiou a Čínou z roku 1996, podľa ktorej ani jedna zo strán nemôže vo vzdialenosti menej ako dva kilometre od línie aktuálnej kontroly strieľať, odpaľovať výbušniny ani loviť strelnými zbraňami.

Hneď po krvavej potýčke sa spojili armádni predstavitelia oboch krajín, ktorí sa snažili zmierniť napätie. Z dostupných informácií vyplýva, že na čínskej strane sa do bitky zapojilo okolo 300 vojakov a na indickej menej ako 60.

"Mlátili našich chlapcov po hlavách kovovými obuškami, ktoré si omotali ostnatým drôtom. Naši chlapci bojovali holými rukami,“ citovala BBC News dôstojníka indickej armády, ktorý si neželal byť menovaný.

Upokoja situáciu?

Peking sa k potýčke stavia veľmi zdržanlivo. Oficiálne médiá pod kontrolou komunistickej strany o nej prakticky neinformujú. Peking vo vyhlásení uviedol, že indická armáda provokovala a napadla príslušníkov čínskych ozbrojených síl, čo vyústilo do vážnej fyzickej konfrontácie. Indický premiér Narendra Modi, ktorého opozičné strany kritizovali za pomalú reakciu na bitku, vyhlásil, že obeť vojakov v Ladakhu nebude márna. Čínsky minister zahraničných vecí Wang I a jeho indický kolega Subrahmanjam Džajšankar si však včera v telefonickom rozhovore navzájom sľúbili, že sa budú snažiť upokojiť situáciu.

"Existuje možnosť, že súčasné dianie vyústi do ozbrojeného konfliktu. Obe krajiny však majú dobré dôvody na to, aby udržali situáciu pod kontrolou,“ reagoval pre Pravdu Derek Grossman, obranný analytik z RAND Corporation. "Čínu oveľa viac zamestnáva, aby si zaistila suverenitu v sporných oblastiach, ako sú Taiwan či Juhočínske more. Peking nepotrebuje vojenský problém na západnom krídle. Pre Indiu je prehra vo vojne s Čínou v roku 1962 stále veľkou lekciou. Okrem toho majú čínske ozbrojené sily pozdĺž línie aktuálnej kontroly prevahu. K tomu ešte dodám, že India a Čína sú najväčší obchodní partneri. Vláda v Naí Dillí všetky tieto aspekty pozorne vníma. No na druhej strane treba povedať, že ide o najkrvavejší incident za desaťročia, čo určite nie je dobré,“ pripomenul Grossman.

Vojna v roku 1962

India a Čína bojovali v októbri až novembri 1962.

Príčinou konfliktu bolo najmä sporné územie pozdĺž 3 225-kilometrovej hranice v Himalájach, ale aj politické napätie v súvislosti s tibetským dalajlámom.

India vojnu prehrala, na jej strane zomrelo takmer 1 400 vojakov, Čína ich stratila viac ako 700.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#pohraničný incident #India #Čína
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku