Najvyšší predstavitelia Srbska a Kosova dostali pozvánku do Bieleho domu práve vo chvíli, keď sa Miroslav Lajčák, nový splnomocnenec EÚ pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou, pokúša oživiť ich pol druha roka zamrznuté rokovania.
Kým Lajčák čakal na letisku v Zürichu na spoj do Prištiny, jeho americký náprotivok, Trumpov emisár pre srbsko-kosovský dialóg Richard Grenell, na twitteri zvestoval "skvelú správu“. Získal vraj záväzok vlád Kosova a Srbska, že dočasne pozastavia kampane, ktoré viedli k prerušeniu ich dialógu, aby sa mohli 27. júna stretnúť v Bielom dome.
Denník Wall Street Journal, ktorý je známy dobre informovanými zdrojmi v Bielom dome, pripravovanú schôdzku vysvetlil zámerom Trumpa dosiahnuť konečnú dohodu medzi Belehradom a Prištinou ešte do prezidentských volieb. "Napriek situácii v USA a rozšíreniu koronavírusu Trump dúfa, že v regióne, ktorý bol v centre záujmu konkurenčných síl, zabezpečí dlhodobo udržateľnú formálnu mierovú zmluvu, aby zvýšil svoju zahraničnopolitickú dôveryhodnosť,“ napísal WSJ a dodal: "Vyriešenie dlhodobého sporu pred voľbami by pre Trumpa veľa znamenalo, pretože rozhovory so Severnou Kóreou a tlak na Irán doteraz priniesli len obmedzené výsledky.“ Denník odvolávajúci sa na diplomatické zdroje však pripustil, že prevzatie amerického patronátu nad rozhovormi môže Európa prijať rozporuplne.
Predpoveď sa naplnila. Európskych diplomatov iniciatíva Washingtonu zaskočila. Ich pobúrenie je o to väčšie, že prišla v čase, keď sa slovenský exminister v službách EÚ púšťa do neľahkej úlohy obnoviť dialóg medzi Belehradom a Prištinou. Ten sa pod patronátom Bruselu začal už v roku 2011. V novembri 2018 sa však prerušil, keď kosovské úrady uvalili stopercentnú daňovú prirážku na tovar zo Srbska, čo mala byť odveta za to, že Belehrad bráni prístupu Prištiny do medzinárodných organizácií. Pod spoločným tlakom Bruselu i Washingtonu kosovská vláda nedávno daň zrušila. Otvorila sa tým cesta k obnoveniu dialógu, pričom Lajčák sa v týchto dňoch v Kosove a na budúci týždeň v Srbsku chcel pokúsiť dohodnúť termín prvej schôdzky.
Čo keby EÚ rokovala s Talibanom?
To, že Washington postupoval na vlastnú päsť, pobúrilo aj veterána nemeckej diplomacie Wolfganga Ischingera, niekdajšieho veľvyslanca v USA, ktorý v mene EÚ ako člen takzvanej Trojky vyjednával o budúcnosti Kosova predtým, ako v roku 2008 vyhlásilo nezávislosť. "Bez koordinácie s EÚ?“ reagoval na tweet Trumpovho dôverníka a donedávna veľvyslanca v Nemecku. "A reakcia z Berlína, Paríža, Bruselu? Čo keby EÚ rokovala s Talibanom o dohode o voľnom obchode?“ opýtal sa sarkasticky a dodal: "Pamätajte na Bosnu 95, pamätajte na Kosovo 98/99, pamätajte na Kosovo – Trojku 2007! Vtedy sme mali spoločné motto "Spolu do, spolu von“. Dobre to fungovalo. Bojím sa, že tentoraz sa to dobre neskončí.“ Lajčák už dôsledky americkej rivality v Prištine pocítil. Kosovský prezident Hashim Thaçi ešte pár hodín pred príchodom splnomocnenca EÚ nebol ochotný potvrdiť, či ho prijme. Obviňoval úniu z jalového vyjednávacieho procesu. Vyčítal jej, že napriek sľubom Kosovčanom neuvoľnila vízový režim, a že si k nezávislosti Kosova stále nevytvorila jednotný postoj, keď päť jej členských štátov, vrátane Slovenska, ho stále formálne považuje za súčasť Srbska. Thaçi napokon Lajčáka – síce chladne – ale prijal. Ihneď po schôdzke však dal dezinfikovať svoju kanceláriu, čo prištinské médiá označili za symbolické gesto.
Bitka slonov
Kým Thaçi nadšene privítal, že Washington chce hrať v riešení budúcnosti Kosova prvé husle, srbský prezident Aleksandar Vučič, ktorého v nedeľu čakajú parlamentné voľby, sa vyjadril oveľa opatrnejšie. Srbsko podľa neho musí umne lavírovať medzi mocnosťami púšťajúcimi sa do veľkej hry okolo Kosova, na ktorú sú podľa neho Srbi i Albánci príliš malí. „Bez ohľadu na to, ako sa to skončí, je dôležité, aby sme v bitke slonov zostali nezranení. Nebudeme bojovať s Nemeckom ani Amerikou,“ citoval Vučiča portál B92.
Hoci Grenell tvrdí, že na schôdzke v Bielom dome pôjde predovšetkým o ekonomické otázky, viacerí analytici usudzujú, že rozhovory Američania využijú na presondovanie šancí svojho mierového plánu. Ten podľa nemeckého denníka Franfurter Rundschau ráta so vzájomným uznaním a výmenou území. "Kancelárka Angela Merkelová je však zásadne proti. Opakovane upozornila, že by sa tým otvorila Pandorina skrinka, lebo výmena území na etnickom základe môže viesť ku konfliktom v Čiernej Hore, Bosne, ale aj v Severnom Macedónsku, kde by sa albánska menšina mohla dožadovať pripojenia ku Kosovu,“ pripomenul Franfurter Rundschau.