Bezpečnostná rada má popri piatich stálych (Spojené štáty, Británia, Francúzsko, Rusko, Čína) spolu desať nestálych členov, ktorí sú volení predstaviteľmi 193 členských krajín OSN vždy na dva roky. Každý rok sa mení jedna pätica, pričom novo zvolení členovia budú v rade zasadať od začiatku budúceho roka.
Mandáty sú rozdelené do regionálnych skupín, aby bolo zaistené zastúpenie rôznych častí sveta. Stredajšie voľba priniesla okrem iného súboj Kanady, Írska a Nórska o dve „západné“ miesta, z ktorého odišla víťazne dvojica európskych krajín. Agentúra AP uvádza, že Kanada v snahe stať sa členom BR OSN neuspela druhýkrát za sebou, výsledok označuje za „ranu pre kanadského premiéra Justina Trudeaua“.
India a Mexiko boli jedinými kandidátmi na voľné posty patriace Ázii a Latinskej Amerike, avšak aj v takýchto prípadoch musia kandidujúce krajine podporiť najmenej dve tretiny Valného zhromaždenia OSN. India nakoniec dostala 184 hlasov a Mexiko 187. Bez jasného víťaza zostal v stredu súboj o africké kreslo medzi Keňou a Džibutskom, veľvyslanci krajín z celého sveta tak budú musieť vo štvrtok vo voľbe pokračovať.
Bezpečnostná rada je jediným orgánom OSN, ktorý môže vytvárať právne záväzné rozhodnutia. Môže ukladať sankcie či dať súhlas na začatie vojny a získanie členstva berie rad krajín ako najvyšší možný úspech, píše AP. Stáli členovia rady majú právo vetovať akékoľvek opatrenia.
Aj do procesu voľby nových členov sa premietli preventívne opatrenia proti koronavírusu. Diplomati do priestorov Valného zhromaždenia OSN v New Yorku vstupovali v rúškach a v pridelených časových intervaloch, aby sa predišlo vzniku väčších skupín. OSN od marca funguje prevažne vo virtuálnom priestore a jej generálny tajomník António Guterres pracovníkom nariadil „home office“ až do konca júla.