„Predložím konkrétne návrhy, aby sme mohli prijať spoločné rozhodnutie. Uvedomujeme si, že je nevyhnutné prijať toto rozhodnutie čo najskôr,“ povedal predseda Európskej rady Charles Michel .Podľa mnohých expertov je však júlová dohoda nereálna.
Situáciu zdržujú hlavne nezhody medzi členskými štátmi, ktoré sa ukázali už aj v predchádzajúcich rokovaniach. Šetrnejšie krajiny ako Dánsko, Holandsko, Rakúsko a Švédsko sú proti navyšovaniu sedemročného rozpočtu a najviac zasiahnutým krajinám navrhujú pomoc formou pôžičiek namiesto nenávratných grantov. Tie naopak presadzujú budovanie odolnosti krajín práve formou grantov.
Rozpor medzi krajinami vznikol aj v otázke spôsobu vypočítavania, koľko by ktoré krajiny mali dostať, a čím by to bolo podmienené. Tieto otázky by podľa makro analytika Saxo Bank Christophera Dembika mala Európska komisia čo najrýchlejšie zodpovedať. „Zatiaľ uviedla len, že fond bude k dispozícii všetkým členským štátom a podpora sa bude sústrediť na tie, ktoré sú najviac postihnuté a tam, kde je to najviac potrebné," povedal Dembik. Fínsky parlament zase poukazuje na to, že návrh komisie nemusí byť v súlade s princípmi právneho štátu.
Problémom je podľa analytika aj samotné splácanie. To by malo nastať v roku 2028 a trvať najviac 30 rokov. Krajiny sa však už teraz nevedia dohodnút na tom, z akých zdrojov peniaze do rozpočtu vrátia. Často sa spomína digitálna daň, clá na neekologicky vyrobené produkty z nečlenských krajín, ako aj ďalšie enviromentálne dane. Tie z uhlíkových emisií však ležia v žalúdku susednému Česku, Poľsku , Litve, Estónsku a Bulharsku. „Navýšenie príjmov zo systému obchodovania z emisiami je pre nás neakceptovateľné. Stálo by nás príliš veľa,“ povedal pre Reuters jeden zo seniorných diplomatov z jednej zo spomínaných krajín. Návrh vnímajú ako neprimeranú záťaž pre chudobnejšie krajiny bloku.
V mnohých členských štátoch zároveň musí prebehnúť dlhé schvaľovanie fondu obnovy v parlamente, ktoré celý proces výrazne spomalí. Podľa Dembika tak peniaze nemusia prísť včas. „Očakáva sa, že v nasledujúcom dva a pol roku sa vynaloží menej ako štvrtina celkových grantov,“ povedal. Stimul tak bude vrcholiť až v rokoch 2023 až 2024, čo je podľa neho príliš neskoro. Suma je navyše primalá. „Hodnota balíka dosahuje len približne 0,9 percenta hrubého domáceho produktu únie ročne očakávaného v rokoch 2021 až 2024,“ povedal Dembik.
Slovensko je za
Slovensko sa k návrhu stavia kladne. Osem miliárd eur, ktoré by malo dostať je totiž bezprecedentná suma. Ak ju správne využije. „Z pohľadu Slovenska je návrh eurokomisie dobrý základ na to, aby sme v najbližších týždňoch doladili sporné otázky a aby bola dohoda na stole už v júli,“ povedal vedúci Stáleho zastúpenia Slovenska pri EÚ Peter Javorčík. Aj podľa neho však dôjde k určitým zmenám. Hlavne, čo sa týka prerozdelenia medzi granty a pôžičky. Pre Slovensko však bude dôležité hlavne nastavenie čerpania. „Ak podmienky nebudú nastavené tak, aby sme ich mohli efektívne využívať, tak sú dosť nanič,“ dodal Javorčík.
VIDEO: Pozrite si vo videu TV Pravda vyjadrenie premiéra Igora Matoviča k tomu, ako si predstavuje rozdelenie peňazí medzi členskými štátmi a ich splácanie.
Pôjde o kompromis
K včasnej dohode členských krajín ešte v piatok vyzvala aj šéfka Európskej centrálnej banky Christine Lagardová. Ak k nej totiž nedôjde, nálada na finančných trhoch sa podľa nej prudko zhorší. Nateraz totiž investori počítajú s fiškálnymi stimulmi vlád. To potvrdil aj guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír Oceňuje nástroje Európskej centrálnej banky. Nemali by však podľa neho demotivovať európskych lídrov od snahy dohodnúť sa.„Potrebujeme akciu na úrovni eurozóny,“ povedal.
Plán, ktorý Európska komisia predstavila koncom mája ráta s fondom obnovy vo výške 750 miliárd eur. Komisia navrhla túto sumu rozdeliť na 500 miliárd v podobe grantov a 250 miliárd vo forme vysokovýhodných pôžičiek. Celú sumu by si mala požičať na svetových finančných trhoch s nízkymi úrokmi a so zárukou v podobe dlhodobého rozpočtu Európskej únie.