Jeho úmrtie pre agentúru RBK potvrdila politologička Nina Chruščovová, ktorá sa rovnako ako jej prastrýko usadila v USA. Do Spojených štátov prišiel v roku 1991; po ôsmich rokoch získal k ruskému aj americké občianstvo. Prednášal na Brownovej univerzite politológiu a históriu studenej vojny. Vydal memoáre svojho otca i viacero vlastných kníh o ňom a jeho dobe.
Sergej Chruščov bol úspešným raketovým konštruktérom, oceneným mnohými vyznamenaniami vrátane Leninovho radu a titulu Hrdina socialistickej práce. Pracoval v konštrukčnej kancelárii Vladimira Čelomeja. Podieľal sa na projektoch okrídlených a balistických rakiet, nosnej rakety Proton i systéme pristávania kozmických lodí. Priatelil sa s prvými kozmonautmi.
Jeho vedecká kariéra však zostala v tieni rodinných väzieb. Obrazne povedané – celý život chodil v otcových veľkých topánkach. Vďaka tomu sa stal jedným z najuznávanejších znalcov desaťročia vymedzeného smrťou Stalina a príchodom Leonida Brežneva k moci.
Bol hrdý na to, že jeho otec sa ako prvý odvážil odhaliť Stalinove zločiny a zúčtovať s kultom jeho osobnosti. A trápilo ho, že "fúzy Stalina dnes v Rusku vyliezajú zo všetkých štrbín“. "Nikita Sergejevič bol presvedčený, že oslavovanie zloducha, pestovanie jeho pamiatky, je nebezpečné pre národ, históriu, pre budúce pokolenia, lebo tým môžete vydláždiť cestu pre ďalších tyranov. Starý zloduch zomrel, a ak ho budete oslavovať, z pekla privoláte nového zloducha,“ povedal pre Pravdu.
Nezdedil otcov neskrotný temperament, pre jeho povestné výstrelky mal ale pochopenie a snažil sa ich zbavovať mýtických nánosov. Jednou z týchto historiek je, ako Chruščov pred šesťdesiatimi rokmi v OSN búchal topánkou. "Keď som sa vysťahoval do USA, môj nový sused sa mi priznal, že pod vplyvom médií sa roky strhával zo spánku s obrazom zúrivca, ktorý búši do tribúny a hrozí Amerike, že ju pochová,“ spomínal pre Pravdu. Celý ten príbeh je pritom podľa neho zmesou skutočnosti a propagandy.
Podľa Chruščova juniora jeho otec nechcel nikoho ohúriť grobianskym gestom a už vôbec nie zastrašiť. "Nestalo sa to pri rečníckom pulte, ako tvrdí legenda, ale v pléne za stolom, za ktorým sedela sovietska delegácia. Na programe Valného zhromaždenia OSN bola diskusia o dekolonizácii. Otca rozčúlilo, keď počul z úst predstaviteľa Filipín, že oslobodiť spod koloniálneho jarma treba predovšetkým socialistické krajiny, vrátane vtedajšieho Československa. Predsedajúci Ír si nevšímal, že sa vedúci sovietskej delegácie hlási s faktickou poznámkou. Slovo mu udelil až potom, čo buchol topánkou po stole,“ spomínal Sergej Chruščov. Topánkou, či skôr ľahkým polosandálom, podľa neho udrel po stole len preto, že ležal pred ním. Priniesol mu ho tam zriadenec, lebo sa Chruščovovi cestou v sále vyzul, a sedel s jednou nohou bosou. "Bolo to spontánne. Chcel upútať pozornosť predsedajúceho. Keby mal po ruke dáždnik, mával by dáždnikom,“ tvrdil Sergej Chruščov. Američania to podľa neho zámerne nafúkli na obrovský škandál. "Propaganda z neho spravila divocha, zúrivého vodcu nebezpečného Sovietskeho zväzu. Ľudí je ľahšie ovládať, keď ich zastrašíte,“ dodal.
Napriek tomu, že syn niekdajšieho šéfa Kremľa prežil v Amerike bezmála tri desaťročia, až do konca zostal ruským vlastencom. Staršiu generáciu Rusov neodsudzoval za to, že s nostalgiou spomína na roky vládnutia Leonida Brežneva. "Keď dnes pamätníci s úctou hodnotia Brežneva, spomínajú si nie na neho, ale na svoj vtedajší život. Nejde pritom len o to, že vtedy boli mladí, zdraví a dnes sú starí a chorí. Oceňujú predovšetkým to, že to boli časy pokoja a istoty,“ povedal v jednom z rozhovorov pre Pravdu.
Rozumel aj tomu, prečo tak veľa Rusov, podobne ako prezident Vladimir Putin, vníma rozpad Sovietskeho zväzu ako geopolitickú katastrofu. "Môžeme diskutovať o tom, či to bola zlá krajina, či dobrá, ale bola to naša krajina,“ povedal pre Pravdu.
Keď si Rusko v roku 2014 pričlenilo Krym, ktorý šesť desaťročí predtým Nikita Chruščov pripojil k Ukrajine, jeho syn nenamietal. Podľa Sergeja Chruščova pričlenenie polostrova k Ukrajine malo čisto ekonomické dôvody a keby jeho otec tušil, že sa Moskva s Kyjevom raz rozídu, tak by to nespravil. "Nik nerátal s tým, že Sovietsky zväz sa raz rozpadne, že Rusko a Ukrajinu rozdelí štátna hranica. To, čo sa udialo neskôr, k odovzdaniu Krymu Ukrajine nemá nijaký vzťah.“