Koronavírus sa síce šíri pomalším tempom ako v období okolo 9. mája, keď epidémia v Rusku kulminovala, ale 24 hodín pred oslavami aj tak v krajine zaznamenali bezmála 7 200 nových prípadov nákazy. Prezident Vladimir Putin ale sľúbil, že oslavy trištvrtestoročnice víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne „nebudú ohrozením, ale skutočným víťazstvom mieru a bezpečnosti pre všetkých jej účastníkov“.
V televízii bez rizika
Počet účastníkov bol podstatne skromnejší, ako býva po iné roky 9. mája. Ľudové veselice sa nekonali. Aj obľúbený pochod Nesmrteľného pluku, keď potomkovia vojnových veteránov nosia po uliciach ich portréty, sa odkladá až na koniec júla. Starosta Moskvy Sergej Sobianin osobitne vyzval obyvateľov metropoly, aby v deň vojenskej prehliadky zostali doma a defilé vojakov a vojenskej techniky si pozreli doma v televízii.
Zo Sobianinovho postoja sa dalo jasne vycítiť, že v súvislosti s oslavami vníma isté zdravotné riziko. Prečo sa s nimi potom Kremeľ poponáhľal? Putin to vysvetlil tým, že ide nielen o oslavy konca vojny, ale aj "triumfu víťazného ľudu“ z 24. júna 1945. "Presne pred 75 rokmi sa na znak ukončenia Veľkej vlasteneckej vojny tu, pri múroch Kremľa, konal legendárny pochod víťazov. Táto prehliadka sa do dejín zapísala ako triumf nevídanej sily, ako víťazstvo dobra nad zlom, mieru nad vojnou, života nad smrťou,“ vyhlásil ruský prezident.
Analytici však upozornili aj na ďalšiu súvislosť. Na budúcu stredu sa má konať plebiscit o ústavných zmenách, ktoré majú okrem iného Putinovi umožniť, aby zostal v najvyššom úrade ďalšie dve volebné obdobia, až do roku 2036. Všeľudové hlasovanie, pôvodne vypísané na apríl, museli úrady pre pandémiu tiež odložiť.
Podľa denníka Viedomosti načasovanie plebiscitu bezprostredne po oslavách nie je náhodné. "Kremeľ sa spolieha na oduševnenie a pozitívne naladenie po vojenskej prehliadke, ktorá by mala zohrať mobilizujúcu rolu,“ napísal. Navyše, volebné miestnosti pre hlasujúcich budú otvorené už deň po oslavách, celý týždeň pred hlavným termínom plebiscitu, aby sa pred nimi netvorili dlhé rady a bolo možné dodržať protiepidemiologické opatrenia.
Na tribúny s testom
Organizátori vojenskej prehliadky ohlásili prísne hygienické opatrenia. Na tribúny na Červenom námestí (tá ústredná už tradične zakryla Leninovo mauzóleum), pustili len tých pozvaných hostí, ktorí sa preukázali negatívnym výsledkom testu na koronavírus. Týkalo sa to aj zahraničných delegácií, čo bezprostredne pocítil kirgizský prezident. Po prílete do Moskvy dvaja členovia jeho sprievodu neprešli zdravotnou skúškou, v dôsledku čoho aj hlava stredoázijského štátu skončila v karanténe.
Testami podľa ministerstva obrany prešlo aj takmer 14-tisíc vojakov, ktorí počas hodinu a štvrť trvajúcej prehliadky prepochodovali Červeným námestím. Veliteľ pozemných vojsk Oleg Saliukov pre armádny denník Krasnaja zvezda tvrdil, že všetci účastníci boli dlho vopred izolovaní od vonkajšieho sveta a na miesto prehliadky sa doviezli v dezinfikovaných autobusoch.
Izolácii sa museli podrobiť aj veteráni. Asi 80 účastníkov vojny proti nacistom absolvovalo pred prehliadkou dvojtýždňovú karanténu v primoskovskom sanatóriu, potvrdil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Na tribúne už ale mohli sedieť bez rúšok. "Pre veteránov boli vyhradené po dve kreslá, čo je ten odstup, aký im umožňuje sledovať prehliadku bez masky,“ povedala pre televíziu Rossija 1 hlavná sanitárka Anna Popovová.
Spravodajca BBC si však na tribúnach na Červenom námestí nijaké špeciálne protiepidemiologické opatrenia nevšimol. "Hostia, vrátane veteránov, sedeli tesne pri sebe, rúško na tvári malo len zopár z nich a aj tí si ich po chvíli stiahli pod bradu,“ hlásil z centra Moskvy. Putin podľa reportéra britskej stanice tiež nedodržiaval bezpečný rozstup, s veteránmi si podal ruku a sadol si medzi nich.
Hostí prišlo menej
Prehliadku z tribúny sledovali hlavy siedmich medzinárodne uznaných krajín: Bieloruska, Bosny a Hercegoviny, Kazachstanu, Moldavska, Srbska, Uzbekistanu a Tadžikistanu. Kremeľ pritom podľa denníka Kommersant pôvodne počítal s výrazne väčšou účasťou zahraničných hostí. Rátalo sa s účasťou všetkých vodcov postsovietskych republík s výnimkou znepriateleného Gruzínska a Ukrajiny.
Pozvanie pôvodne prijali aj prezidenti Francúzska a Chorvátska. Ale čím bližšie bola prehliadka, tým viac sa zoznam hostí stenčoval. Arménsky premiér a azerbajdžanský prezident sa rovnako ako český prezident ospravedlnili kvôli karanténnym opatreniam. Prezidenti Chorvátska a Turkménska použili originálnejšie dôvody: Záhreb sa vyhovoril na poruchu lietadla a turkménsku hlavu štátu znepokojilo, že by pre povinnú dvojtýždňovú karanténu po návrate z cudziny nemohla prijať gratulantov na oslavách svojich narodenín.
Niektorí hostia ale radi využili prehliadku ako zámienku na stretnutie s Putinom. Šéf Kremľa prijal prezidentov Srbska, Uzbekistanu, Kazachstanu, Moldavska i Tadžikistanu. Srbský prezident Aleksandar Vučič s ním chcel zladiť postoje Belehradu a Moskvy pred sobotňajšou schôdzkou s lídrami Kosova, na ktorú ho do Bieleho domu pozval prezident USA Donald Trump.