Expert: Čína sa správa ako slon v porceláne

Ak chce Slovensko pustiť čínsku firmu Huawei do 5G sietí, musí si vyhodnotiť bezpečnostné riziká. Pre Pravdu to povedal Matej Šimalčík, výkonný riaditeľ Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií. Odborník na Čínu sa podieľa na projekte MapInfluenCE, ktorý skúma vplyv Pekingu v strednej Európe.

26.06.2020 06:00
Belgium EU China Summit Foto: ,
V pondelok sa lídri EÚ stretli prostredníctvom videokonferencie s čínskym vedením. Na snímke čínsky prezident Si Ťin-pching (vľavo hore), predseda Európskej rady Charles Michel a šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová.
debata (55)

Veľkou témou týkajúcou sa čínskeho vplyvu je budovanie 5G sietí. Čo by mohol Peking urobiť, aby spoločnosť Huawei uspela na Slovensku ?

Pri 5G je pre Čínu veľmi dôležité, aby spoločnosť Huawei nebola vylúčená z aukcií a obstarávaní. Na Slovensku sme len na začiatku procesu (minulý týždeň telekomunikačný úrad oznámil, že súťaž o pridelenie frekvencií na prevádzkovanie 5G sietí sa zatiaľ odkladá, pozn. red.). Nehovoríme ešte o konkrétnej výstavbe siete. Máme tu operátorov, ktorí majú väzby na Čínu. Môže sa stať, že nebudú vnímať bezpečnostné aspekty, ale zamerajú sa na to, že Huawei možno ponúkne niečo lacnejšie ako konkurenti. Čína na globálnej úrovni tlačí na vlády, aby Huawei nezakázali a používa na to rôzne nástroje. Peking pred niekoľkými dňami oznámil, že zo špionáže obvinil dvoch Kanaďanov. Udialo sa to v kontexte toho, že Kanada rozhodovala o vydaní finančnej riaditeľky Huawei Meng Wan-čou na trestné stíhanie do USA. Vytvára to podozrenie, že zo strany Pekingu ide o tlak na Ottawu.

Keby to bolo na vás, povolili by ste firme Huawei, aby postavila 5G sieť na Slovensku?

Museli by sme si preveriť, aké bezpečnostné riziko by to predstavovalo. A riešiť, ako sa s tým vieme vysporiadať. Keď to nedokážeme, tak je správne diskutovať o zákaze podobnej investície. V prípade Slovenska hovoríme o tom, či operátori pôsobiaci na našom trhu budú používať komponenty Huawei. Je správne, aby boli bezpečnostné kritériá súčasťou aukcie frekvencií 5G sietí.

Už dlhšie mapujete pôsobenie Číny v Európe. Ako sa mení?

Samozrejme, vyvíja sa to. Aj v prípade Slovenska sa mení taktika, ktorou sa Peking snaží presadzovať svoje videnie sveta. Nie je to tak dávno, čo čínska ambasáda dokázala svoje myšlienky šíriť verejne iba prostredníctvom dezinformačných médií. V poslednej dobe však vidíme, že sa presadzuje aj v tradičných médiách. Čo potom Čína využíva na domácu propagandu, keď Peking tvrdí, že ho podporujú zahraničné médiá. V Česku sa zase objavila infomácia, že čínska ambasáda financovala výuku o Číne a novej hodvábnej ceste, ktorá úplne nekriticky prezentovala iniciatívy Pekingu.

Aktivity, ktoré ste opísali, mnoho ráz minimálne časť verejnosti kritizuje. Nepíli si nimi Čína pod sebou konár? Keby ste mali Pekingu poradiť, nemal by zmeniť taktiku?

Čína sa správa trochu ako slon v porceláne. Jej rôzne kampane nie vždy berú do úvahy lokálne dianie a v konečnom dôsledku vyvolávajú často odpor. Je však potrebné si uvedomiť, čomu slúžia. Nie je to len o vytváraní pozitívneho obrazu Číny v zahraničí. Tieto kampane režim neraz využíva v rámci domácej propagandy. Medzi tým, ako sa prezentuje Peking vonku, a tým, čo robí doma, existuje isté napätie. Kroky, ktoré majú dovnútra krajiny vytvárať pozitívny obraz komunistickej strany, majú v zahraničí neraz opačný efekt. V poslednej dobe sa zdá, že prioritu má vnútorná propaganda, čomu sa prispôsobuje vonkajšie dianie. Sme svedkami fenoménu nazývaného wolf warriors diplomacy, teda diplomacia vlčích bojovníkov.

Ako sa to prejavuje?

Čínski diplomati, hlavne mladší, sú aktívnejší na západných sociálnych sieťach.

Ktoré sú v Číne väčšinou zakázané.

Áno, v Číne sú v podstate zakázané. Ale čínskym diplomatom slúžia na propagandistické účely. Vystupujú na nich dosť asertívne. Aj proti politickým rozhodnutiam ich hostiteľských krajín. Tie to, samozrejme, nevnímajú pozitívne. Ale pred domácim publikom sa komunistický režim môže ukázať ako silný a rešpektovaný. No ani v Číne nevládne jednotný názor, či ide o správny prístup. Kritizuje ho najmä staršia generácia diplomatov a odborníkov na medzinárodnú politiku, ale zatiaľ sa zdá, že vlčí bojovníci sú v popredí. Niektorí z nich už dosiahli povýšenie v rámci čínskej diplomatickej služby. Aj čínska ambasáda na Slovensku je od februára aktívna na sociálnych sieťach Twitter a Facebook.

Čo to znamená pre Slovensko?

Musíme si urobiť domáce úlohy. Hovorí sa, že vzťah k Číne sa odrazí v bezpečnostnej stratégii. Slovensko by si malo určiť priority voči Číne a celému regiónu východnej Ázie, čo spolu súvisí. Čína je veľmoc a je veľmi významným obchodným partnerom Európskej únie. Prerušenie väzieb s Pekingom by bolo veľmi nákladné. Je však potrebné nastaviť istú rovnováhu. Môžeme s Čínou obchodovať, ale nemusíme ju nechať presadzovať jej politické ciele. Pre Slovensko je EÚ hlavným nástrojom vo vzťahu k Pekingu. Záujmom únie je, aby európska ekonomika nebola jednostranne otvorená vo vzťahu k Číne. Musí tu existovať reciprocita. Zároveň musí mať EÚ k dispozícii nástroje, ktoré by nás chránili pred bezpečnostnými rizikami. Tie sa vyskytujú pri obchodných vzťahoch s autoritárskym režimom, kde je mnoho spoločností previazaných so štátom, ktorý ich používa na sledovanie vlastných záujmov.

Dá sa na Slovensku poukázať na nejaké politické alebo ekonomické rozhodnutie, ktoré priamo ovplyvnila Čína? Nájde sa niečo také konkrétne, či skôr hovoríme o istých trendoch?

Opísal by som viac ako tie trendy. Ide aj o to, na čo slovenská politika v súvislosti s Čínou dávala, respektíve nedávala, dôraz. Napríklad, keď hovoríme o porušovaní ľudských práv, tak touto oblasťou sa nikto nezaoberal. No zároveň Slovensko, ešte za prvej Ficovej vlády, deklarovalo záujem rozvíjať ekonomické vzťahy s Čínou. Či už malo ísť o nejaký reálny prínos, alebo vysnívaný. V tomto rámci sa ukázala akási samocenzúra slovenskej politiky, ktorá zámerne ignorovala témy, ktoré Peking považoval za citlivé.

Minulý týždeň Európska komisia priamo uviedla, že Čína sa podieľa na šírení dezinformácií. Ako ich Peking využíva?

Čína využívajúca dezinformácie je pomerne novým fenoménom. Pandémia COVID-19 bola katalyzátorom tohto procesu. Čína začala využívať rôzne nástroje hybridnej vojny na presadzovanie svojich cieľov vo svete. Peking aktívne šíril dezinformácie týkajúce sa pôvodu vírusu a s tým súvisiacu propagandu spojenú s takzvanou rúškovou diplomaciou. Čína komerčné dodávky zdravotníckeho materiálu rada vydávala za nezištnú pomoc. Boli sme toho svedkami aj na Slovensku. Čínska ambasáda sa u nás rôznymi cestami snažila šíriť vyhlásenia, ktoré mali zľahčovať čínsku rolu týkajúcu sa pôvodu koronavírusu. Doteraz sme podobný prístup na Slovensku nevideli. Šírenie dezinformácií zo strany Číny by sme však nemali nechať bez odozvy.

© Autorské práva vyhradené

55 debata chyba
Viac na túto tému: #Čína #5G #Huawei #cínska politika #dezinformácia