Problém podľa úradov vznikol preto, lebo systém používaný na analýzu DNA, ktorú vezmú od osoby, je iný ako ten, čo používajú na analýzu miesta činu. V dôsledku toho ich nie je možné spoľahlivo porovnať. Vyšetrovatelia môžu pri identifikácii osôb použiť DNA z krvi, spermy, pokožky, slín alebo vlasov nájdených na mieste činu, ktoré následne porovnávajú so vzorkami od jednotlivcov.
Reckendorff vo vyhlásení uviedol, že úrady našli prípad, keď osobu usvedčili z lúpeže na základe dôkazov, medzi ktorými bola aj DNA. Neskoršia analýza ukázala, že odsúdená osoba bola pravdepodobne nevinná.
Podľa prokurátora nie je možné predpovedať, kedy padnú konečné rozhodnutia v daných prípadoch. Tiež nepovedal, ktoré prípady by mali preveriť.
Už skôr dánske úrady pozastavili používanie mobilných dát ako dôkazov v kriminálnych prípadoch a nariadili previerku zhruba 10-tisíc verdiktov pre chyby v sledovaní týchto údajov. Nedostatky v systémoch, ktoré prevádzajú prvotné údaje telefónnych spoločností na dôkazy používané na umiestnenie osoby na miesto činu, a nepresné údaje sledovania mobilných telefónov viedli k odloženiu desiatok súdnych procesov.