Chorvátsky premiér s „koronou“ víťazstva

Boli predčasné, ale pre šéfa záhrebskej vlády prišli v pravý okamih. Parlamentné voľby, ktoré na jar, uprostred vrcholiacej koronavírusovej krízy, premiér Andrej Plenković (50) načasoval na prvú júlovú nedeľu, o pol roka skôr, než mali byť v riadnom termíne, dopadli pre jeho stredopravicové Chorvátske demokratické spoločenstvo nečakane dobre.

06.07.2020 18:08
Chorvátsko Voľby Parlamentné Foto: ,
Volička vhadzuje hlas do volebnej urny v Záhrebe počas parlamentných volieb v Chorvátsku 5. júla 2020
debata (4)

Uhladený proeurópsky diplomat, ktorého ešte pred pol rokom mnohí odpisovali, pričom mu predpovedali, že do volieb sa neudrží ani v kresle lídra HDZ, dosiahol výsledok, aký hnutie založené prvým chorvátskym prezidentom Franjom Tudjmanom nezažilo viac ako desaťročie. V 151– miestnom parlamente bude mať 66 mandátov, o desať viac, než mu v máji, na začiatku kampane, naznačovali prieskumy.

Na samostatné vládnutie to síce stále nestačí, ale s pomocou zástupcov národnostných menšín, ktorí tradične hlasujú s aktuálnym kabinetom, a s podporou niektorej z malých centristických strán má HDZ tie najlepšie vyhliadky na zostavenie stabilnej koalície pri zachovaní vlastnej dominancie.

Analytici sa zhodujú, že Plenković s načasovaním volieb dobre kalkuloval. Chorvátsko pod jeho vedením vďaka včasným a prísnym karanténnym opatreniam zvládlo prvú vlnu pandémie podstatne lepšie, ako väčšina západoeurópskych krajín. Aj keď po ich nedávnom uvoľnení a spustení turistickej sezóny sa počet novonakazených znova dostáva na aprílové hodnoty nad päťdesiat prípadov denne, situácia na jeseň by mohla byť ešte oveľa zložitejšia. Navyše sa dovtedy môžu naplno prejaviť ekonomické problémy spôsobené výpadkom príjmov z cestovného ruchu, ktorý v minulých rokoch zabezpečoval bezmála štvrtinu HDP krajiny.

Risk je zisk

„Hazard sa vyplatil," tvrdí Karlo Jurak, politológ Záhrebskej univerzity. Jeho kolega Dejan Jović usudzuje, že voliči sa v období hlbokej zdravotnej a hospodárskej krízy rozhodli pre stabilitu. "Vyzerá to tak, že vidia prichádzajúce ťažkosti a chcú, aby krajinu viedla stredopravá vláda,“ povedal pre New York Times.

Volebný rok sa pre Plenkoviča nezačal práve šťastne. V januári sa nominantka HDZ Kolinda Grabarová Kitarovićová neudržala v kresle hlavy štátu, keď vo voľbách podľahla niekdajšiemu sociálnodemokra­tickému premiérovi Zoranovi Milanovičovi. Za prvé tri roky, čo bol Plenkovič pri moci, jeho vládu muselo opustiť deväť ministrov podozrivých z korupcie. Z HDZ navyše odišli viacerí predstavitelia radikálneho krídla a posilnili rady nového čierneho koňa na chorvátskej politickej scéne – folkového speváka Miroslava Škora a jeho krajne pravicového Vlasteneckého hnutia.

Popri Škorových nacionalistoch, presadzujúcich sprísnenie interrupčného zákona, ktorý by podľa nich mal ženám odoprieť právo samostatne rozhodovať o zákroku aj v prípade, že sa stali obeťami znásilnenia, silneli aj sociálni demokrati a ich volebný blok Reštart. Ešte aj posledné prieskumy naznačovali tesný súboj dvoch tradične najsilnejších strán. Reštart však napokon dopadol hlboko pod očakávaniami, keď získal až o 25 mandátov menej ako HDZ a jeho predseda po priznaní porážky odstúpil. Špekulácie, že HDZ bude nútené vytvoriť so sociálnymi demokratmi dosiaľ bezprecedentnú veľkú koalíciu, sa tak ukázali ako bezpredmetné.

Plenković nie je odkázaný ani na druhý krízový variant. Nemusí ponúknuť ministerské kreslá Škorovi, ktorého Vlastenecké hnutie skončilo tretie so ziskom 16 mandátov. Znamenalo by to totiž nové koketovanie s krajnou pravicou, od ktorej len nedávno čistil svoje HDZ, keď ho nasmeroval viac do stredu. „Plenković je veľmi schopný politik. Podarilo sa mu odsunúť bokom radikálnu pravicu vo vlastnej strane a odraziť jej výzvy. Teraz bude mať oveľa viac voľnosti ukázať, aká je jeho vízia Chorvátska," ocenila premiérov výkon pre denník Guardian Tena Prelecová, politologička Oxfordskej univerzity.

S podporou z Bruselu

HDZ je súčasťou Európskej ľudovej strany. Viacerí politici patriaci do najväčšej európskej straníckej rodiny Plenkovičovo hnutie pred voľbami otvorene podporili, keď v propagačnom videu zopakovali slogan HDZ „Bezpečné Chorvátsko“.

Kým v prípade rakúskeho kancelára či slovinského premiéra to nevyvolalo nijaký rozruch, to, že sa do kampane zapojila aj šéfka Európskej komisie Ursula Von der Leyenová, mnohých pobúrilo. Šéfka Európskej komisie v tejto súvislosti včera vyjadrila svoju ľútosť. Ústami svojho hovorcu odkázala, že sa do chorvátskej kampane zapojila ako súkromná osoba, ale „žiaľ, z výslednej verzie videa to nebolo zrejmé“.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #Chorvátsko #parlamentné voľby #Andrej Plenkovič