Vojnové zločiny pokračujú
Srebrenica bola príšerným varovaním, čoho sú ľudia schopní. Rovnako to bolo s genocídou v Rwande v roku 1994. No hoci si medzinárodné spoločenstvo hovorilo, že takýmto tragédiám je nevyhnutné zabrániť, dnes sa zaoberáme vojnovými zločinmi a použitím chemických zbraní v Sýrii, humanitárnou katastrofou v Jemene, mŕtvymi civilistami v Afganistane, dozvukmi irackej vojny, genocídou Rohingov v Mjanmarsku či neľudským zaobchádzaním s Ujgurmi v Číne.
„Stále sa nám nedarí zabrániť zverstvám a postihovať ich páchateľov. Svedčí o tom z historického hľadiska najväčší počet utečencov a ľudí, ktorí museli opustiť domovy v rámci krajín, v ktorých žijú,“ povedal pre Pravdu Kyle Matthews, výkonný riaditeľ Montrealského inštitútu pre výskum genocídy a ľudských práv na Concordia University.
Mladiča Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu odsúdil na doživotie za genocídu, vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti. Sedí vo väzení v holandskom Scheveningene a čaká na rozhodnutie o odvolaní.
Ozvenou vojen v bývalej Juhoslávii je júnové rozhodnutie prokurátora osobitného tribunálu, ktorý z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti obžaloval kosovského prezidenta a bývalého lídra Kosovskej oslobodzovacej armády Hashima Thaciho.
Nemecké súdy sa zase snažia nastoliť spravodlivosť aspoň v niektorých prípadoch vojnových zločinov v Sýrii. V apríli sa v Koblenzi začal proces s dvoma dôstojníkmi režimu Bašára Asada. Anwar Raslan a Ijád A, ako ho identifikovali médiá, dezertovali v roku 2012, ale nemecká prokuratúra ich obvinila z mučenia väzňov.
Nezávislá komisia OSN pre vyšetrovanie zločinov v Sýrii pred niekoľkými dňami uviedla, že sýrske sily podporované Ruskom a na druhej strane džihádisti páchali vojnové zločiny v boji o Idlíb.
„Zničili civilnú štruktúru, viedli k vyľudneniu miest a dedín a vyžiadali si životy stoviek sýrskych žien, mužov a detí,“ uviedla komisia v súvislosti s tragickými následkami náletov Asadových leteckých síl na povstalcov.
Existuje nádej?
Poučil sa teda svet zo Srebrenice?
„Pred 25 rokmi zabili v Srebrenici osemtisíc moslimských mužov. Medzinárodné právo sa odvtedy rozvíjalo. Od roku 2002 existuje Medzinárodný trestný súd. Je to inštitúcia, ktorá vznikla preto, aby sme dokázali potrestať tie najhoršie zločiny. Rozšírila sa všeobecná trestná jurisdikcia, prijali sme doktrínu, že štáty majú zodpovednosť za ochranu ľudí. V roku 2019 holandský najvyšší súd rozhodol, že čiastočnú zodpovednosť za smrť ľudí v Srebrenici nesú holandskí vojaci (tí nezabránili bosnianskosrbským jednotkám v obsadení mesta, pozn. red.),“ povedal pre Pravdu expert na medzinárodné právo Paul Arnell z Univerzity Roberta Gordona v Aberdeene. „Napriek tomu vlády a ozbrojené skupiny neraz beztrestne páchajú zverstvá. Medzinárodné právo sa dostatočne nevymáha. Najsilnejšie krajiny si chránia svoje záujmy. Súčasná situácia v Sýrii či Jemene je hanebnou pripomienkou, že sme sa zo Srebrenice a ostatných škvŕn v histórii ľudstva nepoučili,“ myslí si Arnell.
"Máme nástroje, ktoré nám môžu pomôcť zabrániť takýmto udalostiam. Nefungujú dokonale, vo všeobecnosti sa však dá povedať, že systém je nastavený tak, aby sme dokázali chrániť civilistov. Za posledné tri desaťročia sme v tomto urobili pokrok. Chýba však politická vôľa a chuť angažovať sa. Snaha zabrániť vojnovým zverstvám a genocídam sa nedá oddeliť od politických rozhodnutí, pretože hovoríme o zločinoch, ktoré majú politické ciele. Štáty sa však príliš často riadia vlastnými záujmami, nie tým, čo je dôležité pre obete a všeobecne pre ľudstvo,“ uviedla pre Pravdu Iva Vukušičová, historička z Utrechtskej univerzity, ktorá sa zaoberá vojnovými zločinmi.
Podľa odborníčky však existuje nádej, že raz budú potrestané aj niektoré vojnové zločiny, ktorých páchatelia si teraz myslia, že im nič nehrozí.
"Radovan Karadžič a Ratko Mladič, bosnianskosrbskí politickí a vojenskí lídri obvinení zo spáchania genocídy v Srebrenici, unikali viac ako desaťročie. Nikto nečakal, že ich zatknú, postavia pred súd a pošlú do väzenia, ale stalo sa to. Situácia je dosť bezútešná, ale existuje nádej nielen pre Sýrčanov, ale aj pre všetkých, keď budeme spolupracovať, zbierať dôkazy a žiadať spravodlivosť,“ myslí si Vukušičová.