Ako poznamenal britský denník Guardian, je to nezvyčajne vysoké číslo. Aj preto, že práve v čase globálnej krízy, ktorú spôsobila choroba COVID-19, by sa očakávala väčšia koordinácia medzi spojencami. Trump však nejaví veľa záujmu o komunikáciu s európskymi partnermi z EÚ a NATO. Ale je potrebné povedať, že mnohí z nich vo vzťahu k USA už hlavne čakajú, ako dopadnú americké prezidentské voľby 3. novembra. V nich republikán Trump bude obhajovať Biely dom proti demokratickému vyzývateľovi Joeovi Bidenovi.
Postoj k Rusku
Postoj k Rusku bude určite jednou z oblastí, ktorá bude definovať politické pôsobenie súčasného vládcu Bieleho domu. Snaha Moskvy zasiahnuť do amerických prezidentských volieb v roku 2016 v prospech Trumpa definovala tento až schizofrenický vzťah.
Ukázalo sa to aj v posledných týždňoch. Najprv Trump čelil kritike, že nevenoval dostatok pozornosti informáciám, podľa ktorých boli ruské tajné služby ochotné platiť islamistickým skupinám v Afganistane, aby útočili na amerických vojakov.
V piatok prišiel dlhoočakávaný krok amerického prezidenta. Trump zmenil trest svojmu politickému spojencovi Rogerovi Stoneovi. Ten mal na 40 mesiacov nastúpiť do väzenia za to, že sa snažil mariť vyšetrovanie bývalého šéfa FBI Roberta Muellera zamerané na objasnenie vplyvu Moskvy na prezidentské voľby v roku 2016.
Stone na základe Trumpovho rozhodnutia neskončí za mrežami. Prezident jeho odsúdenie nazval honbou na čarodejnice. Stúpenci šéfa Bieleho domu oprášili teóriu, že ruské zasahovanie do volieb bola len falošná správa. Moskve sa to pravdepodobne páči, keďže vytrvalo odmieta, že by sa snažila ovplyvniť súboj o Biely dom.
"Ruské vyšetrovanie bolo mimoriadne dôležité. Stonea obžalovali a odsúdili, pretože spáchal federálne zločiny. Zostáva odsúdeným zločincom a je to tak správne,“ reagoval v denníku Washington Post Mueller.
"Bezprecedentná, historická korupcia. Americký prezident znížil trest osobe odsúdenej porotou za to, že klamala, aby chránila toho istého prezidenta,“ napísal k Stoneovmu prípadu na sociálnej sieti twitter republikánsky senátor Mitt Romney.
Trump však prišiel aj s niečím, čo sa Rusku asi veľmi nepáči. V rozhovore s Marcom Thiessenom, konzervatívnym komentátorom denníka Washington Post, vyhlásil, že v roku 2018 USA vykonali kybernetický útok proti ruskej Internetovej výskumnej agentúre, ktorá je súčasťou snahy Moskvy zasahovať do americkej politiky. Zásah prišiel pred kongresovými voľbami v októbri 2018.
"Nikto nie je tvrdší na Rusko ako ja,“ vyhlásil Trump.
Polarizovaná spoločnosť
Otázkou, samozrejme, zostáva, prečo americká vláda podnikla kyberútok, keď Moskva nič nerobila, ako tvrdia mnohí prezidentovi podporovatelia.
"Už existujú dôkazy, že Rusko sa snaží ovplyvniť nadchádzajúce voľby. Očakávam, že Moskva sa bude správať podobne ako v roku 2016. Ruskí trolovia a boti sa snažia podporovať argumenty Trumpa a jeho stúpencov,“ uviedol pre Pravdu Gennady Rudkevich, odborník na medzinárodné vzťahy z Georgijskej vysokej školy.
Expert verí, že minimálne časť americkej spoločnosti je lepšie pripravená čeliť manipuláciám, ako bola v roku 2016. Na druhej strane snahám Ruska, ale prípadne aj iných zahraničných aktérov, asi pomôže mimoriadna polarizácia politickej scény v USA. Tú ešte prehĺbila debata o koronavírusovej pandémii a rasových otázkach.
"Videl som už, ako sa proruskí ľudia vydávajúci sa za podporovateľov ľavice snažia zdiskreditovať Bidena s tým, že nie je lepší ako Trump. Som si istý, že Moskva bude prostredníctvom kybernetických operácií pretláčať rovnakú agendu,“ skonštatoval Rudkevich.