Jakeš. Pochoval režim, za jeho zločiny nepykal

Takmer stelesňoval dejiny československého komunistického režimu. Totalitná strana ho vyzdvihla do najvyšších funkcií, až ostal ako kôl v plote, keď ho v novembri 1989 zmietla demokratická nežná revolúcia.

16.07.2020 12:44
Milouš Jakeš, Vasil Biľak Foto: ,
Milouš Jakeš (vpravo) na poslednej rozlúčke s Vasiľom Biľakom v roku 2014. Na snmke s Jozefom Ševcom.
debata (134)

Miloš Jakeš, bývalý generálny tajomník Ústredného výboru KSČ, zomrel vo veku 97 rokov. Rodina sa k tomu nevyjadrila, ale podľa českých médií mal pohreb v utorok.

Jakešova kariéra v rámci komunistickej strany bola mimoriadne dlhá. Aj dôvody, pre ktoré robil politiku, sa menili. Pre Pravdu to pripomenul český politológ Jan Bureš, ktorý pôsobí na Metropolitnej univerzite v Prahe.

Prejav v Červenom Hrádku

"Interpretácia Jakešovej osoby a jeho politickej dráhy bola vždy poznamenaná určitou jednostrannosťou. Najprv bol hlavým predstaviteľom komunistického režimu, ktorý však potom padol. Po roku 1989 ho sprevádzal obraz klauna, ktorý už bol na konci svojho pôsobenia na čele KSČ skôr smiešny. Povedal by som, že na nejaké solídnejšie hodnotenia si ešte budeme musieť počkať. Už tu sú nejaké životopisy a Jakeš je biografickým heslom v slovníkoch, ale predsa ešte len uplynulo pomerne málo času, odkedy verejne pôsobil,“ povedal o komunistickom politikovi Bureš.

Jakeš bol šéfom totalitného režimu, ale klauna z neho urobil jeho prejav v kultúrnom dome v Červenom Hrádku zo 17. júla 1989. "Zložité záležitosti to sú. A preto je taká dôležitá tá podpora zospodu, aby my sme mohli povedať, nie my si to želáme, to ten ľud, tiež to žiada, my s tým súhlasíme, s tým ľudom, my plníme jeho vôľu, a nie jednoducho, aby sme tam boli sami ako kôl v plote a nemali jediné, jediné slovo podpory,“ povedal Jakeš.

Neveľmi súvislý prejav, v ktorom hovoril aj o tom, ako československí umelci dobre zarábajú a Zagorka je milé dievča, sa zásluhou disidentov dostal do rádia Slobodná Európa. Predznamenal pád komunistického režimu.

Medzi krídlami

Miloš Jakeš (alebo Milouš, ako bol zapísaný v matrike) sa narodil 12. augusta 1922 v Českých Chalupách. Vyučil za elektromechanika a pracoval v Baťových závodoch v Zlíne. Členom KSČ sa stal v júni 1945. V 50. rokoch študoval v Moskve a postupne stúpal na straníckom rebríčku. Podporoval reformy Pražskej jari, nechcel vstúpiť do vlády po okupácii vojskami Varšavskej zmluvy, ale nakoniec sa jasne zaradil do prúdu komunistických normalizátorov.

"Úplne otočil, vstúpil do služieb okupačného režimu, pochopil, že Pražská jar sa zásahom zvonku skončila. Chcel zostať vo vysokých pozíciách a obhajoval okupáciu,“ vysvetlil Bureš. Jakeš sa generálnym tajomníkom ÚV KSČ stal v roku 1987. Podľa Bureša preto, lebo síce predstavoval konzervatívne krídlo strany, ale predsa aspoň do istej miery podporil myšlienky prestavby Michaila Gorbačova. "Bol niekde v strede. Zvolili ho aj preto, aby sa generálnym tajomníkom ÚV KSČ nestal Lubomír Štrougal, o ktorom sa predpokladalo, že sa bude snažiť robiť reformy,“ skonštatoval Bureš.

No už koncom roku 1989 Jakeša z KSČ vylúčili. O nežnej revolúcii hovoril ako o kontrarevolučnom prevrate, no na druhej strane sa nemal na čo príliš sťažovať. Jeho pravidelné prvomájové výstupy z neho urobili politickú celebritu. V roku 2002 súd rozhodol, že nenesie vinu za vlastizradu týkajúcu sa vpádu vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968. Jakešova smrť prekazila aj spravodlivé posúdenie jeho zodpovednosti za osud ľudí, ktorí chceli opustiť komunistické Československo, ale pri snahe prekročiť hranice ich zastrelili alebo roztrhali psy.

Politológ: Jakeš vždy slúžil strane

Pôsobenie Miloša Jakeša zhodnotil český politológ Jan Bureš z Metropolitnej univerzity v Prahe.

Čo sformovalo politický život Miloša Jakeša, samozrejme, s ohľadom na to, že ho prežil v nedemokratickom režime?

Jakeš patril takmer k zakladateľskej generácii komunistického režimu po roku 1945. Už vtedy sa začala jeho politická kariéra. Jeho názory a život podľa mňa sformovali tri kľúčové momenty. Jedným bola chudoba, ktorú zažil za prvej republiky ako člen rodiny drobného juhočeského poľnohospodára. Jeho otec už vtedy volil komunistov. Druhým momentom bolo, keď Jakeš absolvoval Baťovu školu práce, kde sa učil princípom hospodárenia a zmyslu pre poriadok. A, samozrejme, treťou a najdôležitejšou skúsenosťou pre Jakeša bola jeho dlhoročná kariéra komunistického funkcionára. Dokonale sa naučil prispôsobovať zmenám vnútrostraníckych pomerov. Začal kariéru v roku 1945 a v roku 1950 už získal pomerne významnú funkciu predsedu národného výboru v Gottwaldove, teda v Zlíne. Odvtedy len stúpal vo funkciách v rámci vedenia KSČ. Takú kariéru v totalitnej strane nemôžete urobiť bez toho, aby ste sa jej dokonale neprispôsobili. Prežil procesy, strane vždy slúžil a tá ho posúvala do ďalších funkcií.

Ako to prispôsobovanie sa vyzeralo?

Primárne sa to týkalo roku 1968. Na začiatku Pražskej jari podporoval uvoľnenie pomerov aj snahy Alexandra Dubčeka o reformy. Jakeš sa v 60. rokoch v rôznych funkciách podieľal na príprave liberalizácie niektorých zákonov, ktoré sa týkali aj ľudských práv a slobôd. Keď sa však počas Pražskej jari ukázalo, že reformy nemajú podporu Moskvy, tak ich postupne prestal podporovať. Jakeš však nebol jediný. Podobne to bolo s Vasilom Biľakom či Aloisom Jindrom.

Bol by Jakeš schopný robiť politickú kariéru v demokratickom režime?

Nemyslím si to. Jeho realita bola daná pôsobením v rámci komunistického režimu. Nedokázal by fungovať ani v rámci KSČM po roku 1989. Nepredpo­kladám, že by vedel byť klasickým demokratickým politikom, ani keby za sebou nemal skúsenosť fungovania v totalitnom režime. Jakeš bol produktom doby. Po roku 1945 sa uplatnil medzi ľuďmi, ktorí chceli zmeniť sociálne pomery, čo v ich ponímaní zároveň znamenalo odklon od demokracie a kapitalizmu.

134 debata chyba
Viac na túto tému: #Miloš Jakeš #Milouš Jakeš