Už v piatok a sobotu bude Matovič v druhej, zložitejšej časti skúšky obhajovať pozície Slovenska a zároveň hľadať prijateľné kompromisy, na ktorých by sa mohol zhodnúť summit lídrov Európskej únie. Prvýkrát bude Matovič sedieť v Bruseli za stolom v budove Europa, kde sa rodia rozhodnutia o budúcnosti únie. Mimoriadna schôdzka sa týka plánu obnovy pre EÚ a sedemročného rozpočtu 27-členného klubu. Pre pandémiu COVID-19 od marca predstavitelia inštitúcií EÚ a členských krajín komunikovali najmä prostredníctvom videohovorov a telefonicky. Ich osobné stretnutie by malo prispieť k nájdeniu dohody, ale nedá sa vylúčiť, že na to budú potrebovať ešte jednu schôdzku.
Nepopísaný list
"Do značnej miery je pre partnerov v Bruseli nový premiér nepopísaným listom. Hoci Matovič už bol súčasťou vládnej koalície v rokoch 2010 až 2012, smerom navonok nevystupoval. Ani ako opozičný líder sa veľmi neangažoval v zahraničnej politike, jeho doménou bola domáca scéna,“ reagoval pre Pravdu Radovan Geist, analytik portálu Euractiv.
Podľa neho si európski partneri len postupne tvoria názor na to, ako by mohol premiér Matovič vystupovať na pôde EÚ. Zahraniční partneri sa musia zorientovať nielen v komunikačnom štýle, ale aj v politických postojoch predsedu vlády. OĽaNO nie je zaradené do žiadnej z veľkých európskych strán, no jeho europoslanec Peter Pollák je členom klubu Európskej ľudovej strany. Súčasťou slovenskej vlády je však hnutie Sme rodina, ktoré na úrovni EÚ patrí do euroskeptickej Strany identity a demokracie.
"Matovič môže v Bruseli odovzdať odkaz, že Slovensko bude naďalej konštruktívnym partnerom na úrovni EÚ. Bolo takým aj za minulej vlády, ale oproti nej môže súčasný premiér pripomenúť, že krajina bude dávať väčší dôraz na právny štát, na odstránenie korupcie a previazanosti organizovaného zločinu a systému spravodlivosti,“ reagoval pre Pravdu Vladimir Bartovic z Inštitútu pre európsku politiku – EUROPEUM. "Toto by určite malo jednoznačne rezonovať pozitívne v Bruseli. Premiér Matovič by mal najmä odolať pokušenie príliš sa kamarátiť s maďarským premiérom Viktorom Orbánom a spájať sa iba s visegrádskou štvorkou. Schôdzka v Bruseli by mala byť pre neho príležitosť predstaviť sa skutočným lídrom EÚ,“ povedal Bartovic.
Pandémia koronavírusu zráža globálne hospodárstvo na kolená a výnimkou nie je ani Slovensko, ktorého ekonomika by sa podľa prognóz mohla prepadnúť až o deväť percent. Záchranou má byť fond obnovy, alebo presnejšie nástroj EÚ pre budúce generácie, vo výške 750 miliárd eur. Väčšinu peňazí z neho by krajiny mali čerpať vo forme grantov, menšiu časť budú tvoriť pôžičky, ktoré by však mali mať nízke úroky.
Aký veľký balík peňazí z fondu obnovy môže očakávať Slovensko, je otázne. Bude to s najväčšou pravdepodobnosťou menej ako osem miliárd eur, o ktorých sa hovorilo v posledných týždňoch. Predseda Európskej rady Michel prišiel s návrhom, ktorý do istej miery vychádza v ústrety takzvanej šetriacej štvorke, teda Dánsku, Holandsku, Rakúsku a Švédsku. Rozpočet únie na roky 2021 až 2027 by mal byť vo výške 1,074 bilióna eur, čo je menej, ako v minulosti žiadal Európsky parlament, ale aj kohézne krajiny vrátane Slovenska.
Bude dohoda?
Matovič pred summitom nechcel veľa prezradiť o rokovacej taktike Slovenska. Na stredajšom zasadnutí parlamentného výboru pre európske záležitosti bol zdržanlivý. Odôvodnil to aj tým, že stretnutie poslancov sa vysiela naživo, preto nechce hovoriť o podrobnostiach.
Povedal však, že za blízkeho partnera pri vyjednávaniach pokladá visegrádsku štvorku. "V takýchto situáciách treba držať spolu. Dokážeme presadiť viac, ako keby sme šli len ako sólo jazdec. No úprimne treba povedať, že naše pozície sú trocha iné,“ priznal Matovič.
Český premiér Andrej Babiš viac ráz ostro kritizoval podmienky prerozdeľovania peňazí.
Maďarský predseda vlády Orbán zase prichádza na summit s tým, že čerpanie peňazí nemôže byť nadviazané na dodržiavanie princípov právneho štátu a dokonca má EÚ zastaviť v tejto oblasti všetky konania proti Budapešti. V opačnom prípade je Orbán ochotný dohodu o rozpočte a fonde obnovy vetovať.
Ako uviedla agentúra TASR, podľa premiéra Matoviča sa Slovensku v doterajších rokovaniach podarilo zvrátiť niektoré návrhy v pôvodnom viacročnom finančnom rámci EÚ. Vláda mala výhrady k výške spolufinancovania projektov, k dĺžke čerpania prostriedkov po skončení programového obdobia a k flexibilite ich využitia.
"Dôležité však bude, že v prípade, ak premiér Matovič bude na summite presadzovať rámcovú pozíciu Slovenska, bude v zásade vystupovať ako konsenzuálny hráč, ktorý v podstate súhlasí s návrhom, ktorý predložila EK. Ten má podporu krajín ako Nemecko a Francúzsko. Pre Slovensko je návrh veľmi výhodný. A zároveň zdôrazňujeme, že dohoda je potrebná na udržanie jednoty EÚ,“ uviedol Geist.
Matovič sa v Bruseli stretne aj so slovenskými europoslancami a predstaviteľmi Slovákov žijúcich a pracujúcich v Belgicku.