S odvolaním sa na osobu oboznámenou s týmto plánom o tom informovala agentúra Reuters. Krok by mohol zhoršiť už aj tak napäté vzťahy medzi Washingtonom a Pekingom.
Poprední činitelia americkej vlády pripravili návrh možného prezidentského výnosu, ktorý by zakázal vstup do USA potenciálne až desiatkam miliónov čínskych občanov a ich rodín. Úvahy sú však stále v počiatočnom štádiu a Trumpovi návrh doteraz nebol predložený, uviedol zdroj pod podmienkou zachovania anonymity.
Podľa denníka The New York Times, ktorý o diskusiách vo štvrtok informoval ako prvý, by išlo o jeden z doposiaľ najtvrdších krokov Washingtonu v prehlbujúcim sa sporu s Pekingom, ktorý mnohí už teraz prirovnávajú k studenej vojne.
Pokiaľ bude zákaz uplatnený, takmer určite by mal za následok odvetu zo strany Pekingu. Tá by dopadla okrem diplomatov aj na americkej podnikateľov, čo by mohlo poškodiť americké záujmy v Číne, upozorňuje Reuters.
Hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničia Chua Čchun-jing uviedla, že ak by sa plán skutočne realizoval, išlo by o „úbohosť“.
Americký minister zahraničia Mike Pompeo úvahy priamo nepotvrdil, povedal však: „Pod prezidentovým vedením premýšľame o tom, ako zatlačiť späť čínsku komunistickú stranu.“ Tlačová hovorkyňa Bieleho domu Kayleigh McEnanyová novinárom oznámila, že ohľadom Číny sú „všetky možnosti na stole“.
Minister spravodlivosti William Barr vo štvrtok obvinil veľké americké technologické spoločnosti, že sa Pekingu príliš podliezajú.
„Korporácie ako Google, Microsoft, Yahoo a Apple ukázali, že sú veľmi ochotné spolupracovať (s čínskou komunistickou stranou),“ povedal minister spravodlivosti. Dodal pritom, že Hollywood pravidelne ustupuje tlaku Pekingu a cenzuruje svoje filmy „aby si uzmieril čínsku komunistickú stranu“.
Čína podľa neho „premýšľa rádovo dekádach a stáročiach, zatiaľ čo my máme tendenciu sústrediť sa na budúce štvrťročné výsledky“. „Americké veľké technologické spoločnosti tiež umožnili, aby sa stali figúrkami čínskeho vplyvu,“ dodal.
Vzťahy medzi dvoma najväčšími ekonomikami sveta sa ocitli na najnižšom bode za posledné desaťročia pre rozpory vyplývajúce z prvotnej reakcie Číny na pandémiu choroby COVID-19, čínskeho obmedzovanie slobôd Hongkongu, územných nárokov Pekingu v Juhočínskom mori, obchodných sporov či porušovania ľudských práv menšinových Ujgurov v západočínskej provincii Sin-ťiang.