V Bruseli sa bojuje aj o miliardy pre Slovensko, prvý deň bez dohody

Piatkový prvý deň rokovania prezidentov a premiérov krajín Európskej únie o fonde obnovy a budúcom sedemročnom rozpočte spoločenstiev sa skončil bez dohody.

, , , 17.07.2020 13:30, aktualizované: 18.07.2020 02:11
Belgium Europe Summit Foto: ,
Slovenský premiér Igor Matovič na summite EÚ v Bruseli.
debata (161)

Oznámil to hovorca predsedu Európskej rady Charlesa Michela, podľa ktorého bude summit pokračovať v sobotu ood 11:00. Lídrom sa nepodarilo prekonať rozpory v kľúčových otázkach objemu a rozdeľovania peňazí z fondu. Nezhodli sa ani na tom, ako kontrolovať, či krajina čerpajúca peniaze robí požadované reformy.

Ide o 1,82 bilióna eur

Európska únia sa snaží rozťať gordický uzol v hodnote 1,82 bilióna eur. Summit lídrov EÚ v Bruseli má ukázať, či dokáže 27-členný klub reagovať na výzvy, ktoré pred neho postavila pandémia koronakrízy. Hospodársky prepad núti krajiny reagovať bezprecedentnými opatreniami, politici si však aj tak často v prvom rade prihrievajú vlastnú polievočku.

Stretnutie sa začalo v piatok a pokračuje v sobotu. Slovensko na summite zastupuje premiér Igor Matovič (OĽaNO). Pre predsedu vlády je to vôbec prvá vrcholná schôdzka EÚ, ktorú absolvuje osobne v Bruseli. Od vypuknutia koronakrízy sa lídri priamo nestretávali. Summit v Bruseli sprevádzajú prísne hygienické opatrenia. Lídri na schôdzku prichádzali v rúškach a nemajú si podávať ruky.

O čom to je

"Nie je to len peniazoch. Je to o ľuďoch, európskej budúcnosti a našej jednote. Hoci to bude zložité, som presvedčený, že s politickou odvahou sa dopracujeme k dohode,“ povedal pred summitom predseda Európskej rady Charles Michel, ktorý schôdzku vedie.

Rokovania sa týkajú dvoch základných oblastí. Nástroja EÚ pre budúce generácie alebo fondu obnovy vo výške 750 miliárd eur a rozpočtu únie na roky 2021 až 2027, v ktorom má byť 1,074 bilióna eur. Všetky krajiny uznávajú, že pomoc je potrebná, ale na jej prerozdelenie majú rôzne názory. Najmä štáty takzvanej šetriacej štvorky, teda Dánsko, Holandsko, Rakúsko a Švédsko, tvrdia, že je v potrebné najmä využiť všetky existujúce nástroje na záchranu ekonomík a viac sa orientovať na pôžičky, menej na granty.

VIDEO: Maroš Šefčovič: Potrebujeme projekty, čo Slovensko zmodernizujú.

Premiér Matovič pred rokovaniami miernil očakávania, čo sa týka pozície Slovenska a koľko peňazí získa zo záchranného balíka. V posledných týždňoch sa hovorilo, že by to mohlo byť až osem miliárd eur.

"Čokoľvek, čo vyťažíme z týchto rokovaní, bude plus. Inak by tie peniaze na Slovensko neprišli. Samozrejme, budeme sa snažiť obhájiť pozície, aby sme boli čo najbližšie k pôvodnému návrhu. Na druhej strane si uvedomujem, že je potrebné robiť kompromisy, lebo sú krajiny, ktoré s tým nesúhlasia. Takže sa budem snažiť vyboxovať maximum. Ako som povedal, každé jedno euro bude pre Slovensko plus,“ vyhlásil pre novinárov v Bruseli Matovič.

Za plán obnovy v hodnote 750 miliárd eur, z toho 500 miliárd v podobe grantov a 250 miliárd vo forme pôžičiek, ktorý treba prirátať k sedemročnému rozpočtu v navrhovanej hodnote 1,074 bilióna eur, sa prihovára aj nemecká kancelárka Angela Merkelová. Jej krajina prebrala od 1. júla predsedníctvo v Rade EÚ a spolu s Michelom je hlavným aktérom v snahe nájsť prijateľný kompromis medzi členskými štátmi. Merkelová má v tomto podporu Francúzska, lebo plán obnovy vychádza zo spoločnej iniciatívy Paríža a Berlína. Zaujímavosťou je, že kancelárka dnes v Bruseli počas rokovaní oslávila 66. narodeniny. Portugalský premiér má zase 59 rokov.

Podporná úloha

"Plán obnovy pomôže pri ekonomickom zotavení sa EÚ, ale bude zohrávať len podpornú úlohu. Nie je dostatočný na to, aby zaistil obnovu najviac postihnutých krajín, teda Talianska a Španielska,“ reagoval pre Pravdu Pepijn Bergsen, expert na európsku politiku a ekonomiku z organizácie Chatham House. "Plán je však dôležitý z politického hľadiska. Má byť znakom európskej solidarity a spolupráce. Preto sa ho rozhodla podporiť aj kancelárka Merkelová, hoci v minulosti bola jednoznačne proti nástrojom, ktoré by znamenali spoločné splácanie dlhov. Obáva sa, že nedostatok solidarity s krajinami, ktoré najviac postihla kríza, môže znamenať, že sa odvrátia od projektu európskej integrácie,“ myslí si Bergsen.

"Francúzi a Nemci sú teraz lídrami. Nemecká pozícia, týkajúca sa spoločného európskeho dlhu, sa výrazne zmenila. Vytvoril sa dostatočný politický kapitál na vykryštalizovanie zmysluplného konečného návrhu. Jeho presadenia vo verzii, ktorá bude podobná tomu, čo je na stole, bude veľkým politickým a ekonomickým prelomom pre Európu,“ uviedla pre Pravdu hlavná ekonomická analytička GLOBSEC-u Soňa Muzikárová. "Momentálne je zložité vyhodnotiť, či návrh bude dostatočný, aby takpovediac pokryl pandemický účet. Ak však prejde, tak vytvorí solídny základ pre európsku obnovu a je možné, že z toho bude aj nová integračná kapitola EÚ. Šetriace krajiny budú určite mútiť vodu, ale čelia výraznej opozícii. Získajú niekoľko ústupkov, ale nečakám, že tie povedú k nejakej zásadnej zmene návrhu,“ myslí si Muzikárová.

Proti rozdávaniu požičaných stoviek miliárd eur cez plán obnovy sa však stavajú štyri spomenuté šetrné krajiny. Do istej miery ich podporuje aj Fínsko. Nie sú proti plánu ekonomického oživenia a spoločnému zdieľaniu dlhov po roku 2028, ale nepáči sa im navrhnutý spôsob jeho realizácie. Presadzujú viac pôžičiek ako grantov a chcú aj čo najnižší sedemročný rozpočet. Najväčšiemu diplomatickému náporu pred summitom čelil holandský premiér Mark Rutte, ktorý rokoval s viacerými európskymi politikmi vrátane francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a nemeckej kancelárky Merkelovej.

Rokovania sú opäť veľkou skúškou pre predsedu Európskej rady Michela, ktorý vo februári počas rozpočtového summitu nenašiel spôsob, ako zaistiť potrebný kompromis. Lídri pritom vtedy rokovali iba o rozpočte. Nie aj o tom, ako zmierniť najväčšiu recesiu od druhej svetovej vojny.

Orbánov (ne)súhlas

Akákoľvek dohoda si bude vyžadovať jednomyseľný súhlas všetkých 27 členských krajín. Na jej dosiahnutie treba prekonať už známe prekážky, ako sú celková hodnota plánu obnovy a dlhodobého rozpočtu či pomer medzi grantmi a pôžičkami, ale možno aj prekážky nové, ktoré naznačil maďarský premiér Viktor Orbán.

Ten podmienil súhlas Maďarska s dohodou len vtedy, ak reformy požadované cez plán obnovy nebudú nadviazané na dodržiavanie pravidiel právneho štátu. Želal by si dokonca prerušenie právneho konania proti Budapešti za porušovanie základných hodnôt EÚ. Toto mnohí v únii vnímajú ako politické vydieranie.

Premiér Matovič sa už vo štvrtok stretol v Bruseli s Michelom a so šéfkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou. Predseda vlády priamo neodpovedal na otázku Pravdy, či sa s lídrami inštitúcií EÚ rozprával aj o postoji Maďarska, ale naznačil, že áno.

"Asi by nebolo správne, aby som vynášal z rokovaní, ktoré boli medzi štyrmi očami. Samozrejme, že sme sa rozprávali možno aj o takých krajných pozíciách niektorých krajín. Aj o pozícii našich partnerov z V4,“ uviedol Matovič. Visegrádska štvorka absolvovala v rámci summitu aj svoju tradičnú koordinačnú schôdzku.

Čo sa týka ďalších pozícií Slovenska, tak premiér povedal, že zachovanie rabatov pre bohaté štáty a nižšie platby pre poľnohospodárov z nových členských krajín budú pravdepodobne kompromisom za súhlas niektorých krajín s plánom obnovy.

"Obávam sa, že obe tieto otázky v záujme kompromisu padnú na oltár,“ povedal Matovič. Podľa premiéra by bolo spravodlivé, aby rabaty čistých platcov neexistovali a aby sa postupne počas nasledujúcich rokov zrušili. Otázku vyrovnávania poľnohospodárskych platieb chce premiér počas nadchádzajúceho summitu lídrov európskych krajín opakovane nastoliť.

© Autorské práva vyhradené

161 debata chyba
Viac na túto tému: #Európska únia #summit EÚ #Igor Matovič #fond obnovy
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy