Štvorka blokuje Európsku úniu. Nie visegrádska

Musíme šetriť. To je odpoveď Holandska, Rakúska, Švédska a Dánska na koronakrízu. "Chceme prejaviť solidaritu, ale zastupujeme záujmy rakúskych daňových poplatníkov. Nechceme skončiť ako dlhodobá dlhová únia,“ uviedol na sociálnej sieti Twitter rakúsky premiér Sebastian Kurz. Odmietol, aby v pláne obnovy Európskej únie vo výška 750 miliárd eur bolo až 500 miliárd grantov.

, , 18.07.2020 07:41, aktualizované: 19.07.2020 06:27
Belgium Europe Summit Foto: ,
Slovenský premiér Igor Matovič na summite EÚ v Bruseli.
debata (214)

VIDEO: Pozrite si vyjadrenie premiéra Igora Matoviča k výsledkom rokovaní.

Aj preto bolo otázne, či sa v druhý deň mimoriadneho summitu EÚ v Bruseli, ktorého cieľom je nájsť kompromis hláv vlád a štátov únie o sedemročnom rozpočte a o pláne obnovy po koronakríze, podarí dosiahnuť dohodu. Nakoniec sa to ani nepodarilo a lídri pokračujú v debatách aj v nedeľu.

Slovensko na schôdzke zastupuje premiér Igor Matovič. Pre predsedu vlády je to vôbec prvá vrcholná schôdzka EÚ, ktorú absolvuje osobne v Bruseli. Od vypuknutia koronakrízy sa lídri priamo nestretávali. Summit v Bruseli sprevádzajú prísne hygienické opatrenia.

"Dohodli sme sa, že nič nebudeme vynášať von. Mrzí ma, že informácie unikajú. Keď chceme urobiť dohodu, nemali by sme ju robiť cez médiá. Držme si všetci palce, rysuje sa to dobrým smerom, ale kým nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič,“ povedal pre novinárov v Bruseli Matovič. "Z čisto slovenského pohľadu to vyzerá tak, že sme zatiaľ vyboxovali všetko, čo sme chceli. Keby to tak dopadlo, tak si môžeme gratulovať,“ tvrdí Matovič.

Rokovanie pokračujú. Holandsko, Rakúsko, Švédsko a Dánsko tvoria takzvanú šetriacu štvorku. Tieto krajiny tvrdia, že je potrebné najmä využiť všetky existujúce nástroje na záchranu ekonomík a viac sa orientovať na pôžičky, menej na granty. Nie je preto vylúčené, že sa natiahne na viac dní, prípadne, že sa budú lídri únie musieť stretnúť opäť.

Už predtým možné predĺženie summitu spomenul poľský premiér Mateusz Morawiecki. Negatívne vývoj rokovaní hodnotila aj nemecká kancelárka Angela Merkelová.

Holandský premiér Mark Rutte tiež žiada prísnu kontrolu využitia prostriedkov tak, že sa na tom musia zhodnúť všetky štáty EÚ. Zatiaľ ho nepresvedčili kompromisné návrhy šéfa Európskej rady Charlesa Michela. Rutte v podstate chce, aby ktorákoľvek krajina EÚ mohla vetovať využitie peňazí určených pre iný členský štát. Plány na využitie peňazí má schvaľovať Európska komisia (EK).

Neústupčivosť holandského premiéra pribrzdila piatkové rokovania a nepomohol ani protinávrh Talianska. Podľa portálu Politico Europe Rím v snahe presvedčiť šetriacu skupinu navrhol vlastný plán. Ak by jeden člen EÚ nesúhlasil s rozhodnutím eurokomisie o využití peňazí, môže do troch dní požiadať o zvolanie zasadnutia Rady EÚ (ministri členských krajín), ktorá by v priebehu jedného týždňa rozhodla, či spochybní alebo odobrí rozhodnutie. V prípade nespokojnosti niektorých členských krajín by EK v priebehu ďalšieho týždňa mala zohľadniť usmernenia Rady EÚ.

Podľa Politico Europe Michel zase navrhol, aby 750-miliardový fond obnovy zostal zachovaný, ale na granty by z neho išlo 450 miliárd eur. Pôvodný návrh bol 500 miliárd. Skupina F4 má predstavu, že granty by nemali prekročiť hranicu 300 miliárd eur, čo je pre väčšinu členov EÚ neprijateľné. Čo sa týka kontroly, tak v prípade, že by niektorý členský štát mal problém s tým, na čo sa peniaze čerpajú, mohol by sa obrátiť na eurokomisiu alebo Ecofin, ktorý združuje ministrov financií krajín.

Sobotňajší návrh vychádza v ústrety šetrným krajinám aj tým, že im sľubuje zvýšiť rabaty v rámci sedemročného rozpočtu, čiže korekčné mechanizmy, ktoré využívajú krajiny najviac prispievajúce do spoločného rozpočtu EÚ. Pre Rakúsko by to znamenalo ročne o 50 miliónov eur navyše, kým pre Dánsko a Švédsko by sa rabaty zvýšili o 25 miliónov eur ročne.

Novinkou je aj zvýšenie ciel, ktoré si vlády jednotlivých štátov môžu ponechať vo svojej štátnej kase, z 15 na 20 percent, čo opäť najviac vychádza v ústrety Holandsku s jeho obrovskými prístavmi a masívnym tokom tovarov do Európy. Na februárovom rozpočtovom summite sa pritom hovorilo iba o 12,5-percentnej úrovni týchto ciel.

Týždenník Politico na svojej webovej stránke uviedol, že Michel okrem zníženia grantového financovania navrhol aj škrty v sedemročnom rozpočte. Tie by sa mali týkať vedeckého programu Horizont Europe (zníženie o dve miliardy eur), programu v oblasti zdravia (zníženie o 2,7 miliardy eur) a financovania rozvoja vidieka (zníženie o päť miliárd eur). Zrušiť navrhol aj plánovaný fond na podporu solventnosti európskych podnikov vo výške 26 miliárd eur.

Už pred summitom bolo jasné, že so šetriacou štvorkou bude ťažká reč. Na otázku Pravda o tom, čo so štyrmi krajinami, ktoré môžu všetko zablokovať, to priznal aj Matovič. "Musia súhlasiť všetci. Tak sú dohodnuté podmienky. Pri takýchto závažných rozhodnutia musí byť súhlas všetkých krajín. Hľadanie kompromisu je o to náročnejšie, ale iná cesta nie je,“ uviedol slovenský premiér.

Matovič sa vyjadril aj k požiadavkým zaznievajúcim z visegrádskej štvorky. "Samozrejme, chápem postoje Maďarska, Česka či Poľska. Nezapierame partnerov vo V4. Svoje názory a pozíciu Slovenka bude komunikovať na pôde, ktorá je na to určená,“ odpovedal Matovič na otázku Pravdy, ako vníma, že maďarský premiér Viktor Orbán odmieta spájať prerozdeľovanie peňazí so zásadami právne štátu. V podobnom duchu sa vyjadrujú aj poľskí predstavitelia.

© Autorské práva vyhradené

214 debata chyba
Viac na túto tému: #Európska únia #summit EÚ #Igor Matovič #koronakríza #fond obnovy
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy