Žiobro Istanbulský dohovor tiež označil za „výmysel, výplod feministiek zameraný na odôvodnenie gay ideológie“. Dodal zároveň, že reformy, ktoré krajina zaviedla v uplynulých rokoch, predstavujú pre ženy dostatočnú ochranu. Poľsko podľa neho začne proces formálneho odstúpenia od dohody v pondelok.
Vláda tvrdí, že dohovor je proti poľskej ústave a rímsko-katolíckym rodinným tradíciám. Podľa Žiobra dokument porušuje práva rodičov a „obsahuje prvky ideologickej povahy“. V mene Poľska tento dokument v roku 2012 podpísala predchádzajúca, centristická, vláda a krajina ho ratifikovala v roku 2015. Proti plánom konzervatívnej vlády protestovali tisícky ľudí vo Varšave, Vroclave, Čenstochovej a ďalších poľských mestách.
„Hanebné“ rozhodnutie
Rada Európy (RE) v nedeľu označila za znepokojujúce, že poľská pravicová vláda smeruje k odstúpeniu od Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu. Informovala o tom agentúra AFP.
Dohovor svojho času presadila Rada Európy, najstaršia organizácia na ochranu ľudských práv na kontinente, pripomenula AFP. Jej generálna tajomníčka Marija Pejčinovičová-Buričová v nedeľu odsúdila zámer pravicovej vlády odstúpiť od tohto dokumentu.
Odstúpenie od Istanbulského dohovoru by bolo veľmi poľutovaniahodné a predstavovalo by významný krok späť v ochrane žien pred násilím v Európe, upozornila Pejčinovičová-Buričová vo svojom vyhlásení.
Dodala, že „ak existujú nejaké mylné predstavy alebo nedorozumenia týkajúce sa dohovoru, sme pripravení ich objasniť v konštruktívnom dialógu.“ Plány Poľska pobúrili aj viacerých poslancov Európskeho parlamentu, pričom španielska líderka socialistickej skupiny Iratxe Garcíová Pérezová označila rozhodnutia Poľska za „hanebné“. „Podporujem poľských občanov, ktorí vyšli do ulíc, aby požadovali rešpektovanie práv žien,“ zdôraznila.
Bývalý rumunský premiér Dacian Ciološ, ktorý v europarlamente vedie frakciu Obnovme Európu, vo svojom tvíte napísal, že „použitie boja proti Istanbulskému dohovoru ako nástroja na prejavenie svojho konzervativizmu je novým úbohým krokom zo strany vlády PiS“.
Rada Európy vo svojom stanovisku zdôraznila, že „jediným cieľom“ Istanbulského dohovoru je boj proti násiliu páchanému na ženách a domácemu násiliu. V zmluve sa výslovne neuvádza homosexuálne manželstvo.
To však nezmiernilo silný odpor proti dohovoru v Maďarsku a na Slovensku, kde parlament tento dokument odmietol a trval na tom – bez dôkazu -, že je v rozpore s ústavnou definíciou manželstva ako zväzku heterosexuálov, uviedla agentúra AFP.
Rada Európy so sídlom v Štrasburgu, ktorá existuje oddelene od Európskej únie, nemá výkonné právomoci, ale združuje 47 členských štátov a vydáva odporúčania v oblasti práv a demokracie.
Európska komisia, exekutívny orgán EÚ, pre AFP vyjadrila ľútosť, že takáto dôležitá záležitosť bola v niektorých členských štátoch skreslená zavádzajúcimi argumentmi". Komisia dodala, že „bude pokračovať vo svojom úsilí smerom k dokončeniu pristúpenia EÚ“ k dohovoru, ktorý Únia podpísala 13. júna 2017 na základe rozhodnutia Rady EÚ z 11. mája toho istého roku.
Rozhodnutie ratifikovať dohovor zo strany EÚ je stále otvorené, rovnako ako návrh spôsobu (code of conduct), ako sa bude dohovor uplatňovať zo strany európskych inštitúcii na jednej strane a členských štátov na strane druhej, uviedol portál Euractive.
Istanbulský dohovor bol prijatý v Istanbule v roku 2011. Jeho základným cieľom je „vytvorenie Európy bez násilia na ženách a domáceho násilia" s dôrazom na jasné prepojenia medzi dosiahnutím rodovej rovnosti a odstránením násilia páchaného na ženách. Jeho zámerom je tiež harmonizovať právne normy členských krajín a zabezpečiť tak ženám, dievčatám a ďalším skupinám ohrozených násilím užívanie rovnakej úrovne ochrany v celej Európe.
Obavy z odstúpenia Turecka od Istanbulského dohovoru
Ženy v rôznych mestách Turecka sa v nedeľu zišli na zhromaždeniach na podporu Istanbulského dohovoru o predchádzaní násiliu na ženách. Stalo sa tak v situácii, keď sa v Turecku zvyšujú obavy z možného odstúpenia Ankary od tohto dohovoru Rady Európy. Informovala o tom agentúra AFP.
Dnešné demonštrácie sú súčasne súčasťou rastúceho hnevu v Turecku, ktorý súvisí so zvyšujúcim sa počtom prípadov násilia páchaného na ženách vrátane nedávnej vraždy študentky univerzity Pinar Gultekinovej.
Turecko tento dokument ratifikovalo v roku 2012. Po tom, ako sa v médiách v Turecku objavili špekulácie o tom, že Turecko by od neho mohlo odstúpiť, podpredseda vládnej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP) Numan Kurtulmuš začiatkom júla označil podpísanie dohovoru za „zlé“ a navrhol, aby Turecko od neho odstúpilo.
„Ak nám tento dohovor vezmú, všetky ženy budú vydané na milosť a nemilosť,“ uviedla v Ankare pre agentúru AFP Cansu Ertašová z miestneho združenia žien. Dodala, že odstúpením od Istanbulského dohovoru „štát odmietne zodpovednosť, ktorú má“ za ochranu žien.
Miestne médiá v Istanbule informovali, že polícia tamojším ženám zabránila vo vstupe do parku, kde chceli mať svoj míting, a tak sa desiatky žien rozhodli pre pochod ulicami štvrte Bešiktaš, pričom skandovali, že z ulíc alebo námestí neodídu.
Turecko síce ratifikovalo Istanbulský dohovor a prijalo aj zákon na ochranu žien, ale tieto dokumenty nie sú implementované dôsledne, takže ženy v Turecku sú často vystavené násiliu zo strany svojich bývalých partnerov, manželov alebo príbuzných.
Skupina Zastavíme vraždy žien informovala, že v prvej polovici roku 2020 bolo mužmi zabitých 146 žien. Podľa tohto zdroja bolo minulý rok v Turecku usmrtených 474 žien. V roku 2018 ich bolo 440.
