Zbohom Záhreb, Split i Ľubľana. Belehrad premenuje ulice

, 28.07.2020 18:20
Belehrad
Žena s ochranným rúškom kráča v centre Belehradu. FOTO TASR/AP Autor:

Dve desaťročia po tom, čo sa Juhoslávia vytratila z atlasov, ju budú na mape jej bývalej metropoly nasledovať mestá niekdajších bratských republík. Belehrad ohlasuje hromadnú zmenu názvov ulíc pomenovaných po toponymách bývalej federácie.

„Je načase preukázať úctu tým, ktorí rešpektujú naše mesto a našu krajinu, a nie aby sme boli masochisti a mali názvy ulíc, ktoré pochádzajú z oblastí, kde sa vymazáva všetko, čo pripomína Srbov,“ povedal pre večerník Večernje novosti námestník primátora Belehradu Goran Vesič.

„Belehrad bol vo svojej histórii hlavným mestom štátu, ktorého neoddeliteľnou súčasťou boli rôzne územia a národy," pripomenul Vesič. „Názvami ulíc alebo pamätníkmi predstavuje hlavné mesto celú krajinu. Preto je dnes v Belehrade veľa názvov ulíc pomenovaných podľa miestopisných názvov z republík bývalej Juhoslávie. Nie je normálne, že v Belehrade máme ulicu Chorvátsku, Zagorskú, Záhrebskú alebo Zadarskú. Takisto nie je normálne, aby boli niektoré z našich ulíc pomenované podľa miest, ktoré nemajú Belehradskú ulicu," dodal s tým, že ide o reciprocitu.

Večernje novosti tvrdia, že nové tabuľky sa čoskoro objavia na Porečskej, Hvarskej a Chorvátskej ulici, neskôr na Splitskej, Podravskej, Bjelovarskej, Šibenickej. Premenovanie sa nedotkne iba ulíc s väzbami na Chorvátsko. Na rad majú prísť aj tie, ktoré sú pomenované po slovinských mestách Ľubľana, Maribor a Bled a bosnianskom Sarajeve či Mostare.

Už vlani z mapy Belehradu vymazali Zadarskú ulicu, a to aj napriek protestom jej obyvateľov. Zmena sa udiala na návrh prezidenta Aleksandara Vučiča, ktorý ho predložil ako „radový občan". Odvtedy bývalá Zadarská ulica nesie meno po Dobricovi Čosičovi, juhoslovanskom prezidentovi z čias režimu Slobodana Miloševiča a spisovateľovi, ktorého mnohí považujú za jedného z inšpirátorov veľkosrbského nacionalizmu.

Belehradskí otcovia mesta majú pravdu v tom, že po krvavom rozpade Juhoslávie aj v niekdajších bratských republikách vymizli z názvov ulíc tie, ktoré mali väzby na Srbsko. Belehradskú ulicu už dnes majú len v čiernohorskej Podgorici a severomacedónskom Skopje.

„Srbsko uplatňuje niečo podobné, čo už Chorvátsko spravilo dávnejšie. Zbavuje sa historických väzieb, čo je krok, ktorý nás ešte viac vzdiali,“ povedal pre BBC záhrebský historik Tvrtko Jakovina.

Srbská historička Dubravka Stojanovičová, autorka knihy o histórii Belehradu, vidí v premenúvaní ulíc prejav novej vlny nacionalizmu a pokus ľudí, čo sú pri moci, odvrátiť pozornosť verejnosti od horúcich problémov.

„Preto je najlepšie opäť preprať históriu, rozdúchať vášne a národnú hrdosť a vylepiť symbolické zaucho všetkým, ktorí na nás krivo pozerajú,“ povedala Stojanovičová pre srbskú redakciu BBC. „Ak občanom nič iné nedáte, dajte im nacionalizmus a potom zrušte Zadarskú ulicu, čím im zúžite rozhľad na miestne obzory a uzavriete ich do mentálneho gulagu," dodala.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#Srbsko #bývalá Juhoslávia #Belehrad
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku