Irán mieri na americký cvičný terč

, 29.07.2020 06:00
Irán / Loď / Manévre /
Iránske revolučné gardy obkolesujú maketu americkej lietadlovej lode triedy Nimitz počas vojenských manévrov v Hormuzskom prieplave Autor:

Zhoršia sa už aj tak mimoriadne napäté vzťahy medzi Teheránom a Washingtonom? Podľa agentúry Reuters presunul Irán do Hormuzského prielivu maketu americkej lietadlovej lode. Ukázali to fotografie spoločnosti Maxar Technologies.

Už v minulosti Iránske revolučné gardy použili maketu lode pri cvičeniach. Na zverejnených obrázkoch sú na palube „plavidla“ aj falošné stíhačky. Včera na maketu zaútočilo iránske námorníctvo a v oblasti začalo vojenské cvičenie Veľký prorok 14.

Provokatívne oťukávania

"Nevieme povedať, čo si Irán myslí, že získa vybudovaním takejto makety alebo v akú taktickú výhodu dúfa, ak ju využije pri cvičení či nácviku scenára útoku,“ uviedla pre Reuters Rebecca Rebarichová, hovorkyňa Piatej flotily amerického námorníctva s hlavnou základňou v Bahrajne.

Podľa niektorých pozorovateľov kroky Teheránu v Hormuzskom prielive, cez ktorý prechádza 30 percent námornej dopravy s ropou, môžu súvisieť s minulotýždňovým incidentom. Dve americké stíhačky F-15 sa nad Sýriou priblížili k civilnému lietadlu iránskej spoločnosti Mahan Air. Teherán tvrdí, že to bolo nebezpečné, posádka stroja musela manévrovať a pritom sa zranilo niekoľko pasažierov. Americké ozbrojené sily uviedli, že jej piloti sa správali v súlade s medzinárodnými pravidlami.

Provokatívne oťukávania Teheránu a Washingtonu sa však dejú na pozadí ďalších udalostí. Irán od júna bojuje so sériou požiarov a explózií, ktoré zasiahli jadrové, vojenské a priemyselné ciele. Silnejú špekulácie, že aspoň v niektorých prípadoch išlo o sabotáže, za ktorými by mohli stáť izraelské či americké tajné služby.

Napätie medzi Washingtonom a Teheránom rastie najmä od roku 2018, keď sa prezident USA Donald Trump rozhodol odstúpiť od dohody o iránskom jadrovom programe. Takmer na vojnu to vyzeralo v januári, keď Spojené štáty v Iraku zlikvidovali generála Iránskych revolučných gárd Kásema Solejmáního.

Európa sa snaží zachrániť jadrovú dohodu, hoci Teherán už v reakcii na kroky Ameriky porušil viaceré jej ustanovenia. USA zase chcú, aby na Irán zostalo naďalej uvalené zbrojné embargo. To by malo na základe dohody o jadrovom programe skončiť v októbri.

Čína na scéne

Do istej miery novým prvkom vo vzťahu Iránu a Západu je teraz Čína. Teherán a Peking sú blízko k dohode o bezpečnostnej spolupráci. Môže mať výrazný vplyv aj na vzťahy Teheránu a Washingtonu. Pre Pravdu to naznačil expert na medzinárodné vzťahy Vladimir Rauta z univerzity v Readingu. Podľa neho by to mala byť dohoda v hodnote 400 miliárd dolárov. "Číňania budú v Iráne investovať a získajú ropu. Zároveň má dohoda bezpečnostný a technologický aspekt. Je to typické strategické partnerstvo,“ vyhlásil Rauta. "Čína by mala získať prístup do iránskych prístavov. Rozšíri to jej vojenský dosah. Pre Irán to zase bude bezpečnostná poistka, hoci nepriama. Ak bude Čína prítomná v iránskych teritoriálnych vodách, tak by to komplikovalo plány USA na prípadný zásah proti Iránu,“ skonštatoval Rauta.

"Rozhodnutie o rokovaniach o možnosti vytvorenia dlhodobého partnerstva padlo už v januári 2016 počas návštevy čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga v Teheráne. Nie je to teda bezprostredná reakcia na napätie vo vzťahoch oboch krajín s USA. Iránske revolučné gardy pracujú na tejto stratégii už viac ako desať rokov a profitujú z rozšírenia čínskej novej hodvábnej cesty na západ. Nevraživosť USA a Číny vytvorila pre Teherán a Peking strategický kontext užšej spolupráce. No Čína predáva Iránu zbrane už od 80. rokov a v minulosti s ním spolupracovala aj v jadrovej oblasti. Takže vojenská spolupráca medzi krajinami nie je až taká prekvapujúca,“ reagoval pre Pravdu profesor Anoush Ehtesham, šéf Inštitútu pre blízkovýchodné a islamské štúdie na Durhamskej univerzite.

Odborník však pripomína, že napätie medzi Iránom a USA s Čínou až tak nesúvisí. "Washington zaviedol drvivé sankcie. Spolu s pandémiou prispeli k sociálno-ekonomickým problémom Iránu. Teherán obviňuje Biely dom, ale neuvážene ho nebude provokovať. Nechce byť nástrojom Trumpovej kampane znovuzvolenia,“ myslí si Ehtesham.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#vzťahy USA a Irán #Irán #Hormuzský prieplav #Čína
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku