Kim sľubuje svetový mier. Naozaj?

Problémy sveta sú vyriešené. Nemusíme sa už báť žiadnej vojny. Aspoň podľa severokórejského diktátora Kim Čong-una.

30.07.2020 06:00 , aktualizované: 18:15
North Korea Foto:
Severokórejský diktátor Kim Čong-un.
debata (53)

"S naším spoľahlivým a efektívnym jadrovým odstrašením, ktoré slúži na sebaobranu, už na tomto svete nebudú vojny, a bezpečnosť a budúcnosť našej krajiny sú naveky zaistené. Teraz sme schopní brániť sa proti akejkoľvek forme mimoriadne intenzívneho nátlaku a vojenským hrozbám imperialistov a nepriateľských síl,“ uviedol Kim Čong-un podľa severokórejskej agentúry KCNA.

Líder KĽDR sa takto vyjadril pri príležitosti spomienky na kórejskú vojnu, ktorú uzavrelo 27. júla 1953 prímerie. Technicky sú však Pchjongjang a Soul stále vo vojnovom stave a Kórejský polostrov zostal rozdelený.

Odkaz svetu

Za typicky pompéznymi vyjadreniami lídra KĽDR sa skrýva pomerne jednoznačný odkaz svetu. Jadrový program Pchjongjangu je nedotknuteľný. Režim ho vníma ako základnú poistku svojho prežitia. "Kim Čong-un chcel jasne pred medzinárodným spoločenstvom ukázať, že Severná Kórea nemá záujem vzdať sa jadrových zbraní. Líder KĽDR z nich vo svojom prejave urobil prostriedok odstrašenia,“ reagoval pre Pravdu Edward Howell, expert na Severnú Kóreu z Oxfordskej univerzity.

V roku 2003 KĽDR odstúpila od Zmluvy o nešírení jadrových zbraní a v októbri 2006 Severná Kórea po prvý raz otestovala atómovú bombu. Napriek snahám o rokovania, ale aj tvrdým sankciám proti Pchjongjangu, režim postupne rozvíjal svoj jadrový a raketový program. Predpokladá sa, že v tejto chvíli má KĽDR k dispozícii okolo 40 atómových zbraní a tiež medzikontinentálne strely schopné zasiahnuť územie USA.

"Posledné vyjadrenia Kim Čong-una vychvaľujúce severokórejský jadrový program sú ďalším znakom, že súčasné snahy vyjednávať o denuklearizácii KĽDR sa skončili bezvýsledne. Jadrové zbrane sú pre režim v Pchjongjangu najdôležitejšou medzinárodnou strategickou výhodou a zároveň sú mimoriadne dôležité aj pre jeho vnútornú pozíciu. Je preto veľmi nepravdepodobné, že by sa ich Severná Kórea v dohľadnej budúcnosti vzdala,“ povedal pre Pravdu Malcolm Cook, bezpečnostný expert z Inštitútu pre výskum Juhovýchodnej Ázie v Singapure.

Základné ciele

Expert pripomenul sériu krokov amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktoré najprv takmer dostali USA a KĽDR na pokraj vojny, ale potom viedli k sérii historických stretnutí. V júni 2018 sa v Singapure konalo vôbec prvé stretnutie úradujúceho šéfa Bieleho domu a severokórejského lídra. Hoci si Trump a Kim summit vo februári 2019 zopakovali a zišli sa aj v júni 2019, rokovania o jadrovom programe KĽDR sa nikam nepohli. Americký prezident si síce rád pochvaľuje vzťah so severokórejským diktátorom, ale Pchjongjang počas rokovaní očividne pracoval na ďalšom rozvoji svojho jadrového arzenálu.

"Kim však vyjednávaniam necháva trochu pootvorené dvere. KĽDR neodmieta prípadnú mierovú dohodu, ktorá by ukončila kórejskú vojnu. Okrem toho Kim vo svojej reči nehovoril o medzinárodných sankciách. Zdôraznil tým, že sa KĽDR sústredí na tri základné ciele. Medzinárodné uznanie KĽDR ako jadrovej veľmoci, domáci ekonomický rozvoj a zachovanie prežitia režimu,“ objasnil Howell.

EÚ predĺžila o ďalší rok sankcie voči KĽDR

Európska únia (EÚ) vo štvrtok predĺžila o ďalší rok sankcie uvalené na Severnú Kóreu. Dôvodom je, že KĽDR naďalej pokračuje vo svojom jadrovom programe a vyvíjaní zbraní hromadného ničenia, informuje agentúra AP.

Sankcie sa týkajú 57 severokórejských predstaviteľov a deviatich inštitúcií, akými sa myslia rôzne spoločnosti, banky a iné organizácie. Tým o ďalší rok Únia predĺžila zmrazenie aktív i zákazy cestovania. Po roku sankcie voči nim opäť prehodnotí a rozhodne, či ich znova predĺži.

„Dlhodobý mier a denuklearizácia Kórejského polostrova musia byť dosiahnuté mierovými prostriedkami,“ uvádza EÚ vo svojom vyhlásení. Ďalej zdôrazňuje, že „diplomatický proces“ musí pri dosahovaní tohto cieľa aj naďalej zostať „jedinými spôsobom“.

EÚ uvalila v minulosti sankcie na viacero krajín, predovšetkým na Irán či Venezuelu. Sankcie voči Severnej Kórei, ktoré prvýkrát ohlásila v roku 2006, sú však vôbec najprísnejšími, k akým kedy pristúpila, píše AP. Tieto sankcie sú zamerané na úplnú, overiteľnú a nezvratnú denuklearizáciu Kórejského polostrova.

Únia pri uvaľovaní sankcií na KĽDR aplikovala rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, no okrem nim sankcionovala aj tamojší finančný, obchodný a dopravný sektor prepojený s vývojom zbraní. (tasr)

© Autorské práva vyhradené

53 debata chyba
Viac na túto tému: #KĽDR #Severná Kórea #Kim Čong-un #jadrový program KĽDR