Vakcína: záchrana aj geopolitická zbraň

, 03.08.2020 06:00
Virus Outbreak Rationing Vaccines
Kto získa vakcínu proti chorobe COVID-19 ako prvý? Autor: ,

Bohaté vládne kontrakty, vedci a špióni. Hľadanie vakcíny proti chorobe COVID-19 je boj o záchranu ľudí, ale sú to aj geopolitické preteky. Koronavírus doteraz vo svete zabil takmer 690-tisíc ľudí a celkový počet nakazených prekročil 18 miliónov. Účinná vakcinácia by mohla narastajúci počet obetí zvrátiť. Zároveň by umožnila rozbeh ekonomík, ktoré trpia opatreniami obmedzujúcimi pohyb ľudí.

Rusko minulý týždeň oznámilo, že už v októbri plánuje vakcináciu niektorých skupín obyvateľstva. Moskva tvrdí, že robila klinické testy na vojakoch a civilistoch dobrovoľníkoch. Peking tiež používa príslušníkov ozbrojených síl pri hľadaní vakcíny. Podľa denníka South China Morning Post koncom júna Čína povolila využitie experimentálnej protilátky v prípade vojakov.

Vakcínový nacionalizmus?

Nájdenie vakcíny a jej následná distribúcia je podľa spoluriaditeľky Akademického inštitútu pri ženevskom Centre pre globálne zdravie Suerie Moonovej strategickou výhodou na úrovni produkcie zbraní. Odborníčku citoval portál Politico s tým, že sa obáva, že o vakcínu sa pobijú bohaté štáty aj preto, aby si posilnili postavenie a prestíž na svetovej scéne. No chudobnejšie krajiny budú mať k očkovacej látke horší prístup.

"Bojím sa vakcínového nacionalizmu. Štáty bojujú, aby vakcínu začali produkovať, ale je otázne, či sa s ňou podelia, ak ju získajú. Sme tiež svedkami toho, ako niektorí štátni aktéri špehujú vedeckú prácu, aby si zabezpečili poznatky pre seba. A tiež sa obávam, že prístup k vakcíne nebude pre každého rovnaký, pokiaľ v tejto oblasti nezabezpečíme rozsiahlu medzinárodnú spoluprácu,“ reagoval pre Pravdu Joshua Busby z Texaskej univerzity v Austine, ktorý sa zaoberá výskumom týkajúcim sa globálneho zdravia.

Británia v júli obvinila v Rusko, že jeho hackeri sa takmer určite snažili preniknúť do viacerých organizácii v západných štátoch, ktoré sa podieľajú na vývoji vakcíny proti COVID-19. Podobné obvinenie vzniesli USA proti Číne. Moskva a Peking odmietajú, že by sa zapojili do takýchto aktivít.

Viaceré krajiny už uzavreli kontrakty s rôznymi farmaceutickými spoločnosťami, aby si zabezpečili budúce dodávky vakcíny. Americká vláda na podporu výskumu vynaložila niekoľko miliárd dolárov. Len kontrakt so spoločnosťami Sanofi and GSK má hodnotu 2,1 miliardy dolárov. Za to by tieto firmy mali dodať 100 miliónov dávok vakcíny.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v júli vyhlásila, že Európska únia urobí všetko, čo bude v jej silách, aby mali k vakcíne prístup všetci ľudia na svete "Nadišiel čas pre vedu a solidaritu. Nič nie isté, no verím, že dokážeme zmobilizovať zdroje a vytvoriť vakcínu, vďaka ktorej tento vírus raz a navždy porazíme,“ povedala von der Leyenová.

Nové otázky

Slovensko sa momentálne chystá na nákup troch miliónov dávok budúcej vakcíny. Zatiaľ vláda nepredpokladá, že by imunizácia bola povinná pre všetkých obyvateľov. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je vo svete vo vývoji viac ako 150 vakcín, 25 z nich už skúšajú v klinických testoch. Sľubne vyzerá očkovacia látka ChAdOx1 nCoV-19, ktorú vyvíja Oxfordská univerzita. Dokázala vyvolať imunitnú reakciu a spoločnosť AstraZeneca podľa BBC uzavrela v britskou vládou kontrakt na dodávku 100 miliónov vakcín.

Ak však aj bude existovať účinná očkovacia látka proti COVID-19, otázkou je distribúcia. "Celé ľudstvo je ohrozené. Cítime, že nastal čas, keď aj firmy musia prispieť,“ citovala agentúra AP šéfa AstraZeneca Pascala Soriota, ktorý tvrdí, že zisk v tomto prípade nemôže byť na prvom mieste.

WHO pripomína, že do projektu COVAX Facility sa už zapojilo viac ako 150 krajín. Cez tento mechanizmus spolupráce štátneho a privátneho sektora budú bohatšie krajiny financovať vývoj vakcíny z verejných rozpočtov a chudobnejšie prostredníctvom dobrovoľných príspevkov.

Derek Gatherer, expert na pandemické choroby z Lancasterskej univerzity, však upozorňuje aj na to, že stále nevieme všetko o správaní vírusu. Podľa neho nebude ani pri najväčšej snahe a dobrej vôli celého sveta využitie možnej vakcíny dokonalé.

"Je to veľmi komplikované. Nie je to len o tom, že proti sebe môžu stáť politika a medicína. Potrebujeme využiť všetky poznatky, ktoré máme, aby sme vedeli zhodnotiť, čo sa stalo a čo príde. Ale zatiaľ nie sú naše vedomosti také spoľahlivé. Preto nebuďme prekvapení, keď v súvislosti s vakcínou urobíme aj zlé rozhodnutia, bez ohľadu na naše najlepšie úmysly a použité metódy,“ povedal pre Pravdu Gatherer. "Zložité je napríklad riešenie problému, ktoré krajiny by potrebovali vakcínu ako prvé. Tie, ktoré vírus až tak nezasiahol, teda stále môžu byť zraniteľnejšie? Alebo tie, kde bola nákaza intenzívna, ale už sa zotavujú, no stále bojujú s niekoľkými ohniskami? Či tie, v ktorých počet prípadov stále rastie?“ kladie si otázky expert.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#medzinárodné vzťahy #koronavírus #geopolitika #Covid-19
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku