Bejrút po výbuchu: hnev a zúfalstvo

, , 06.08.2020 18:33
Libanon Bejrút výbuchy Francúzsko Macron návšteva
WA 11 Bejrút - Francúzsky prezident Emmanuel Macron (vpravo) počúva miestnu obyvateľku na ulici, ktorú zasiahol utorkový mohutný výbuch v libanonskej metropole Bejrút. FOTO TASR/AP Autor:

Libanon smúti a hľadá vinníkov. Po tom, čo úrady priznali, že o hroziacej explózii, ktorá v utorok podvečer v Bejrúte zabila najmenej 157 ľudí, zranila ďalších asi päťtisíc a o prístrešie pripravila až tristotisíc osôb, sa vopred vedelo, v krízami rozvrátenej krajine rastie hnev a zúfalstvo.

Zverejnená dokumentácia potvrdila, že obrovské množstvo dusičnanu amónneho, o ktorom sa vedelo, že je tikajúcou časovanou bombou, bolo v bejrútskom prístave uskladnené od roku 2014. Úrady, ktoré nebezpečnú látku preverovali, už pred pol rokom varovali, že ak nebude presunutá, „vyhodí do povetria celý Bejrút“.

Odhalenie, že nedbalosť úradov zrejme zavinila najhoršiu explóziu v histórii Bejrútu, vyvolala novú vlnu zlosti voči libanonským politikom. Demonštranti v centre Bejrútu v stredu večer zaútočili na konvoj bývalého libanonského premiéra Saida Harírího dostali sa do potýčok s jeho ochrankou.

„Bejrút plače, Bejrút kričí, ľudia sú hysterickí a zmorení,“ povedala pre BBC libanonsko-americká filmová dokumentaristka Jude Chehabová. „Celý čas som vedela, že nás vedú nekompetentní ľudia, ale to, čo teraz urobili, je absolútny zločin,“ poznamenala Chadia Elmeouchi Nounová, ktorá sa zo zranení, ktoré utrpela pri výbuchu, zotavuje v nemocnici.

„Postavte šibenice!“

Sociálne siete sú ešte stále plné videí o následkoch výbuchu a oznamov, v ktorých zúfalí ľudia hľadajú svojich blízkych. Nezvestných sú stále desiatky. Najrozšírenejším hashtagom v Libanone je #postavte_šibenice. Ramez al-Qadi, prominentný televízny moderátor, na twitteri napísal: „Buď zabijú oni nás, alebo zabijeme my ich.“

Premiér Hasan Dijáb oznámil, že viacerí pracovníci bejrútskeho prístavu skončili v domácom väzení a špeciálna komisia má do štyroch dní vyšetriť, ako je možné, že vysoko explozívny materiál bol uskladnený menej ako sto metrov od obytných štvrtí a kto je za to zodpovedný. Vláda tiež na štrnásť dní vyhlásila výnimočný stav a v hlavnom meste odovzdala plné právomoci armáde.

Nahromadenú zlosť včera pocítil aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, keď sa prešiel poničenými ulicami Bejrútu. Zhromaždený dav ho vyzýval, aby pomohol ukončiť súčasný skorumpovaný režim.

„Vidím vo vašich tvárach emócie, smútok, bolesť. Preto som tu,“ povedal Macron jednej skupine na ulici plnej trosiek. Prezident, sprevádzaný početnou ochrankou, sľúbil, že dá do Libanonu poslať viac lekárskeho vybavenia a ďalšej pomoci. Dav okolo neho pritom skandoval: „Revolúcia!“ a „Ľudia chcú pád režimu“.

„Je tu potrebná aj politická zmena. Táto explózia by mala byť začiatkom novej éry,“ citovala agentúra AFP Macrona, ktorý priletel do Bejrútu ako prvý zahraničný štátnik po utorkovej katastrofe. Sľúbil, že bude úprimný k libanonskej vláde, ktorú Paríž dávno nabáda k reformám. Popri bankovej a menovej kríze krajina čelí aj obrovským dlhom, ktoré nie je schopná splácať.

„Dúfam, že táto pomoc pôjde libanonskému ľudu, a nie skorumpovaným lídrom,“ zakričal na Macrona jeden muž. V prevažne kresťanskej štvrti mesta ľudia potom skandovali: „Pán Macron, osloboďte nás od Hizballáhu!“ Hizballáh je proiránske šiítske hnutie, ktoré má rozhodujúci vplyv na formálne úradnícku vládu, ktorá vznikla po páde Harírího kabinetu. „Chápem váš hnev, nie som tu, aby som podpísal bianko šek režimu,“ reagoval francúzsky prezident a zaprisahal sa, že pomoc, ktorú Paríž poskytne Bejrútu, neskončí v rukách skorumpovaných politikov.

Korupcia a sektárstvo

Podľa Seana Foleyho, experta zo Štátnej univerzity Middle Tennessee, Libanon nie je pripravený na to, aby sa vyrovnal s dôsledkami ničivého výbuchu. „Krajina je dlhé mesiace ochromená politickou a hospodárskou krízou, ktorá sa zhoršila epidémiou ochorenia COVID-19 a častými výpadkami elektriny. Bežní Libanončania len bezmocne sledovali, ako prišli o svoje úspory, kým politici sa medzi sebou a s medzinárodnými veriteľmi hádali o to, ako zaplatiť obrovský dlh krajiny,“ povedal Foley pre Pravdu. Kríza podľa neho odráža desaťročia sektárskeho rozdelenia a masívnej korupcie. „Korupcia aj sektárska politika dlho trápili aj správu prístavu v Bejrúte, kde došlo k výbuchu,“ doplnil.

Foley sa nazdáva, že v súčasnej kríze, ktorá otriasa štruktúrou hospodárskeho i politického systému Libanonu, môže byť utorňajšia explózia prvým krokom v dlhom procese riešenia naliehavých potrieb krajiny. Filippo Dionigi, politológ z Bristolskej univerzity, však zostáva skeptický. „Nedostatok dôvery v politické elity je v nenapraviteľnej fáze, ale libanonská verejnosť je už do takej miery vyčerpaná, že je ťažké očakávať organizovanú reakciu na túto situáciu,“ povedal pre Pravdu. „Je neľahké vytvoriť jednotný front najmä vzhľadom na nedostatok lídrov, rastúcu chudobu i skutočnosť, že vlaňajšie októbrové masové protesty ukázali limity mobilizácie v Libanone,“ dodal.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#výbuch #Libanon #Bejrút
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku