Utorkové výbuchy podľa doterajších informácií spôsobil náhodný požiar, ktorý zapálil zásoby asi 2750 ton dusičnanu amónneho.
Vojenský prokurátor si vo štvrtok v súvislosti s explóziou predvolal najmenej 18 pracovníkov prístavu, pričom 16 z nich zostáva vo vyšetrovacej väzbe, napísala AFP.
Premiér Hasan Dijáb a prezident Michel Aún verejne sľúbili, že vinníci zodpovední za katastrofu budú potrestaní. Dôvera v štátne inštitúcie je však v Libanone nízka a len málo obyvateľov Bejrútu verí v nestranné vyšetrovanie, konštatovala AFP.
Vo štvrtok neskoro večer sa v centre Bejrútu zhromaždili desiatky ľudí, aby vyjadrili svoj hnev nad nečinnosťou úradov, ktorá mala za následok mohutné výbuchy v miestnom prístave. Libanonská polícia zasiahla proti demonštrantom slzným plynom, niekoľko osôb utrpelo ľahšie zranenia, informovala v piatok agentúra AFP.
AFP konštatovala štvrtková demonštrácia i záplava rozhnevaných príspevkov na sociálnych sieťach naznačujú, že utorková katastrofa by mohla oživiť protestné hnutie, ktoré sa v Libanone spustilo v októbri 2019, ale opadlo po prepuknutí hospodárskej krízy a pandémii koronavírusu.
V atmosfére všeobecného hnevu a smútku však libanonské a po nich aj svetové médiá prinášajú aj nespočetné povznášajúce príklady spontánnej solidarity v uliciach Bejrútu.
Kritický k libanonskej vláde i príslušným štátnym úradom bol vo štvrtok aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý varoval, že Libanon bude „ďalej padať“, pokiaľ neuskutoční nutné reformy. Macron zároveň vyzval na medzinárodné vyšetrovanie incidentu.
Francúzsky prezident sa počas návštevy Libanonu tiež zaviazal, že v nadchádzajúcich dňoch bude koordinovať úsilie medzinárodného spoločenstva pri pomoci Libanonu a zorganizuje medzinárodnú konferenciu. Počas stretnutí s Libanončanmi v uliciach Bejrútu Macron sľuboval, že „táto pomoc sa nedostane do skorumpovaných rúk“.
Medzinárodný menový fond (MMF), ktorého rokovania s Bejrútom sa začali v máji, ale momentálne sú pozastavené, upozornil, že v diskusiách o nutných reformách „je nevyhnutné prekonať bezvýchodiskovú situáciu“.
Mnohé štáty sveta a organizácie vyjadrili sústrasť pozostalým po obetiach a prisľúbili Libanonu zdravotnú i humanitárnu pomoc. Pomoc už do Libanonu vyslali Francúzsko, Katar, Irak, Kuvajt či Česko.
Úrad OSN pre ľudské práva vyzýva na nezávislé vyšetrovanie
Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (UNHCHR) v piatok vyzval na nezávislé vyšetrenie utorkového výbuchu v Bejrúte a zdôraznil, že výzvy obetí na potrestanie vinníkov musia byť vypočuté.
Hovorca UNHCHR Rupert Colville podľa agentúry AP zdôraznil, že je nutné, aby sa medzinárodné spoločenstvo zomklo a Libanonu pomohlo. Táto pomoc by podľa neho mala byť poskytnutá nielen rýchlo, ale mala by mať aj trvalejší charakter.
Podľa Colvilla totiž Libanon zápasí s „naraz s tromi tragédiami“: sociálno-ekonomickou krízou, epidémiou vyvolanou koronavírusom SARS-CoV-2 a následkami výbuchov v bejrútskom prístave, ktoré v utorok zničili libanonské hlavné mesto.
Colville tiež vyzval, aby sa pri rekonštrukcii Bejrútu i Libanonu nezabúdalo na chudobných a najzraniteľnejších ľudí. Apeloval v tejto súvislosti na libanonských lídrov, aby prekonali patovú situáciu na politických rokovaniach a zaoberali sa sťažnosťami a kritikou občanov.
Podľa agentúry AP hovorca Colville týmto výrokom narážal na veľké protesty, ktoré v Libanone vypukli na jeseň roku 2019 pre veľkú nespokojnosť občanov s vedením krajiny a jeho politikou.
Lekárska a potravinová pomoc
Libanonu je potrebné dodať neodkladnú lekársku a potravinovú pomoc. Zdravotne a sociálne vyčerpaná krajina nemá na to, aby poskytla podporu svojim obyvateľom, ktorých výbuch postihol. Na margo utorňajších explózií v bejrútskom prístave to uviedol osobitný koordinátor OSN pre Libanon Ján Kubiš.
Humanitárne organizácie podľa neho vyčlenili pre Libanon deväť miliónov dolárov, ktoré začínajú postupne prerozdeľovať. Táto krajina v súčasnosti súrne potrebuje dodávky najmä zdravotníckeho vybavenia a liekov.
„Tri nemocnice boli skoro zdevastované — tie boli jednými z hlavných nemocníc nielen Bejrútu, ale aj Libanonu. Mnohé zo zásob liekov zhoreli v tomto výbuchu,“ konštatoval Kubiš.
Okrem Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Bejrút podľa Kubiša dostal pomoc aj od Svetového potravinového programu (WFP), ktorý poslal prvé dodávky s desiatok ton potravín.
„Prístav bolo srdce pre import základných surovín. Mnohé zo zásob boli zničené, preto treba pomôcť krajine aj konkrétnymi dodávkami potravín a obilnín,“ vysvetlil.
Druhou prioritou je poskytnutie pomoci ľuďom pri presídľovaní v rámci mesta a krajiny, ale aj pri presune cudzincov, ktorí sa budú chcieť vrátiť domov. Kubiš dodal, že katastrofa negatívne ovplyvní vážnu ekonomickú krízu v krajine a pravdepodobne zrýchli nárast počtu prípadov nákazy koronavírusom.
Slovenský diplomat zároveň vylúčil možnosť, že by za výbuchmi bol plánovaný útok. „Viem, že okolo takýchto absolútne bezprecedentných katastrof sa objavuje veľa fám a špekulácií. Samozrejme, je to dosť napätý a neusporiadaný región, ale všetky autority štátu a väčšina expertov hovoria veľmi jasne, že ide o priemyselnú nehodu,“ uviedol Kubiš.