Ambasádor Ihar Ljaščeňa nakrútil v Bratislave video, v ktorom zdôrazňuje, že budúcnosť svojej krajiny vidí v demokratickom systéme politických strán. „Som solidárny s tými, čo vyšli do ulíc bieloruských miest na pokojné pochody, aby ich hlas bol vypočutý," podčiarkol.
Ljaščeňa povedal, že ho šokovalo použitie sily proti protestujúcim. Pripomenul, že podľa ústavy sú bieloruskí voliči jediným zdrojom štátnej moci. „Zásahy oživili tradíciu sovietskej tajnej polície," upozornil, keď súčasnú brutalitu prirovnal k násilným praktikám v ére stalinizmu. Ljaščeňu zabolelo, keď videl na fotografii, že policajní ťažkoodenci zmlátili spolužiaka jeho dcéry, ktorý nikdy nepatril medzi problémové osoby.
Tento kariérny diplomat v rokoch 2002 – 2006 pôsobil ako Lukašenkov poradca pre oblasť zahraničnej politiky. Po svojom vyhlásení určite upadne do jeho nemilosti. Je nepochybné, že v Minsku odvolajú Ljaščeňu z postu veľvyslanca. Návrat do vlasti by bol v aktuálnej situácii preňho nebezpečný, dá sa predpokladať, že na Slovensku by mohol požiadať o udelenie politického azylu.
Lukašenko do exilu? Nechystá sa odísť
Agentúra Bloomberg s odvolaním sa na nemenované zdroje v Moskve napísala, že ľudia z okolia Lukašenka sa zaujímali v Kremli o možnosť, že by odletel natrvalo do Ruska. „Zatiaľ som živý, nie som za hranicami," zdôraznil podľa agentúry BELTA.
Lukašenko nepripúšťal ani pred voľbami a hovorí to aj po nich, že by odišiel z Bieloruska. Zjavne je presvedčený, že sa udrží pri moci napriek silnej vlne odporu. „Nikdy neutečiem z krajiny. V Moskve sa nedá nič robiť bez peňazí. Ja peniaze nemám, aby som utiekol a žil tam ako Viktor Janukovyč (zvrhnutý ukrajinský exprezident, poz. red.)," povedal Lukašenko ešte pred voľbami v rozhovore s ukrajinským novinárom Dmitrijom Gordonom.
Veľké odhodlanie Lukašenka zostať na čele štátu potvrdzujú jeho dva telefonáty počas víkendu s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. „Sľúbil Bielorusku pomoc so zabezpečením bezpečnosti krajiny, ak o to Minsk požiada," citovala BELTA Lukašenka. Dodal, že ho pritom znepokojujú vojenské cvičenia v susedných štátoch, v Poľsku a v Litve.
Lukašenko nespresnil, akú formu pomoci si od Moskvy predstavuje. Pripomenul iba, že Rusko a Bielorusko pred 20 rokmi podpísali dohodu o vojenskej spolupráci. „Toto sú chvíle, na ktoré sa zmluva vzťahuje," podotkol Lukašenko bez podrobností.
Zároveň dal jasne najavo, že nestojí o sprostredkovanie dialógu s domácou opozíciou, čo mu ponúklo Poľsko a Litva. „Nepotrebujeme nijakých mediátorov zo zahraničia," odkázal Lukašenko do Varšavy a do Vilniusu. Dodal, že nesúhlasí s novými voľbami.
Štrajk v televízii
Povolebné protesty v Bielorusku neutíchajú. Jedna demonštrácia bola aj pred sídlom štátnej televízie. Účastníci požadovali objektívne spravodajstvo o pokojnej vlne nesúhlasu so sfalšovanými výsledkami prezidentských volieb. „V deň ich konania štátne televízne stanice poskytli priestor ľuďom podporujúcich Lukašenka, nepokrývali demonštrácie. Neskôr zverejnili obrazové záznamy násilností s tým, že vinu za ne zvaľovali na protestujúcich a upozorňovali občanov, aby sa nezúčastňovali na týchto akciách," poznamenala britská stanica BBC.
Niekoľko televíznych hlásateľov a moderátorov už podalo výpoveď v práci. „Približne 100 zamestnancov podpísalo list na podporu demonštrantov a oznámili, že tento pondelok vstúpia do štrajku," uviedla agentúra AFP.
Copyright © 2003