Litva: Ruská vojenská pomoc Bielorusku by bola inváziou

Ruská vojenská pomoc Bielorusku by bola neospravedlniteľnou inváziou, ktorá by zničila zvyšky bieloruskej nezávislosti. Podľa agentúry Reuters to v pondelok povedal litovský minister zahraničia Linas Linkevičius. Alexander Lukašenko pripustil, že by sa mohli konať prezidentské voľby po prijatí novej ústavy.

17.08.2020 14:19 , aktualizované: 23:24
Bielorusko, protest Foto:
Muž ukazuje karikatúru Alexandra Lukašenka neďaleko budov bieloruskej štátnej televízie v Minsku.
debata (793)

Ruský prezident Vladimir Putin prisľúbil vojenskú podporu svojmu bieloruskému náprotivku Alexandrovi Lukašenkovi, ktorý už viac ako týždeň čelí masovým demonštráciám. Pred zásahom proti vlastným ľuďom varoval bieloruskú armádu nemecký prezident, britská diplomacia uvalí sankcie proti organizátorom represií.

„Pre ruskú vojenskú pomoc nie je dôvod, ani právny či iný základ. Predstavovala by inváziu, ktorá by zničila posledné zvyšky (bieloruskej) nezávislosti,“ povedal Linkevičius novinárom vo Vilniuse. „Rusko by tým veľa riskovalo, s ohľadom na to, čo sa v Bielorusku deje aj s ohľadom na podporu ľudí. Malo by dospieť k tomu, že invázia by bola neospravedlniteľná z právneho, morálneho či politického hľadiska,“ dodal.

Lukašenko sa o situácii, keď proti podobe a oficiálnym výsledkom prezidentských volieb neprestávajú v uliciach demonštrovať desaťtisíce ľudí, opakovane cez víkend radil s Putinom, ktorý mu prisľúbil pomoc na základe zmluvy o vojenskej spolupráci. Bielorusko tiež v pondelok plánuje začať štvordňové vojenské cvičenie v oblasti okolo mesta Grodno v blízkosti hraníc s Poľskom a Litvou. Armáda má v rámci cvičenia skúšať spôsoby posilnenia západnej hranice krajiny.

Lukašenko pripustil nové voľby

Nové prezidentské voľby v Bielorusku sa môžu uskutočniť po prijatí novej ústavy, uviedol v pondelok bieloruský prezident Alexandr Lukašenko, ktorého citovala ruská agentúra RIA Novosti.

Lukašenko na stretnutí s robotníkmi v závode na výrobu kolesových ťahačov MZKT uviedol, že po prijatí novej ústavy v referende sa na jej základe môžu uskutočniť prezidentské, parlamentné aj komunálne voľby.

Práca na novej ústave podľa Lukašenka práve prebieha. Dva návrhy už odmietol, pretože sa málo líšili od tej súčasnej.

Stoltenberg: NATO ostražito sleduje dianie v Bielorusku

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v pondelok uviedol, že Severoatlantická aliancia zostáva ostražitá v súvislosti s udalosťami v Bielorusku, ku ktorým došlo po prezidentských voľbách, a v prípade potreby je pripravená chrániť členské štáty. Zároveň spresnil, že Aliancia nepredstavuje pre Bielorusko žiadnu hrozbu, uviedla tlačová agentúra Reuters.

„Spojenci z NATO pozorne sledujú udalosti v Bielorusku,“ uviedol Stoltenberg vo vyhlásení pre médiá. „NATO nie je hrozbou pre Bielorusko a nezvyšuje svoju vojenskú prítomnosť v regióne. Zostávame ostražití, v jasnej obrannej polohe a pripravení odradiť akúkoľvek agresiu proti spojencom,“ odkázal šéf Aliancie.

NATO v nedeľu odmietlo obvinenia bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, podľa ktorých Severoatlantická aliancia upevňuje svoju vojenskú prítomnosť na hraniciach s Bieloruskom.

Nemecko vyzýva bieloruskú armádu nezasahovať

Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier v pondelok apeloval na bieloruskú armádu, aby v súčasnej kríze nezasahovala proti vlastnému obyvateľstvu.

„Vyzývam bieloruskú armádu, aby sa neprehrešil zásahom proti vlastnému obyvateľstvu,“ citovala ho agentúra Reuters. Steimeier vyjadril rešpekt k odvahe demonštrantov a vyzval Lukašenka, aby s opozíciou začal dialóg.

Británia neprijíma výsledky volieb

„Spojené kráľovstvo neprijíma výsledky volieb (bieloruského prezidenta). Chceme nezávislé vyšetrovanie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) v súvislosti s nedostatkami, ktoré voľby urobili nečestnými, ako aj následných otrasných represií,“ uviedlo v pondelkovom vyhlásení britské ministerstvo zahraničných vecí. Na sankciách voči strojcom údajného volebného podvodu aj brutálneho zásahu bezpečnostných zložiek sa už v piatok dohodli predstavitelia Európskej únie, konkrétny zoznam postihnutých teraz v Bruseli vzniká.

Podľa oficiálnych výsledkov v bieloruských prezidentských voľbách 9. augusta získal doterajší prezident Alexander Lukašenko 80,1 percenta hlasov, opozičná kandidátka Svjatlana Cichanovská dostala 10,1 percenta hlasov. Lukašenkovo ​​víťazstvo však spochybňuje tak opozícia, ako aj široká verejnosť a v krajine sa už viac ako týždeň zmieta masové protesty. Na doteraz najväčšej demonštrácii sa v nedeľu zišlo podľa odhadov až 200 000 ľudí.

Cichanovská sa uchýlila do Litvy kvôli obavám o svoju bezpečnosť, a zrejme aj pod nátlakom bezpečnostných síl. V pondelok vyzvala bezpečnostné sily, aby prešli na stranu národa a žiadala rýchly vznik právneho rámca pre nové voľby.

793 debata chyba
Viac na túto tému: #bielorusko