Bieloruská opozícia spustila Koordinačnú radu. Lukašenko je proti

Bieloruská opozícia spustila tzv. Koordinačnú radu. Pre agentúru TASS to uviedli v utorok členovia zjednotenej opozície. Litovský parlament schválil ekonomické sankcie voči susednému Bielorusku s tým, že výsledky tamojších prezidentských volieb nemôžu byť medzinárodne uznané.

, , 18.08.2020 14:29, aktualizované: 19:03
Bielorusko Minsk pochod Foto: ,
Desaťtisíce bieloruských podporovateľov opozície sa 16. augusta 2020 zišli v hlavnom meste Minsk a spoločne podnikli "Pochod za slobodu", ktorým protestovali proti spornému znovuzvoleniu prezidenta Alexandra Lukašenka.
debata (121)

„O zložení členov rady sa ešte nerozhodlo… Predsedníctvo a predseda rady budú zvolení v najbližších dňoch. Internetová stránka rady už poskytuje príležitosť prečítať si o jej hlavných zásadách práce,“ uvádza sa vo vyhlásení opozície. Tá podľa neho dúfa, že Koordinačná rada sa stane „zjednoteným zastupiteľským orgánom bieloruskej spoločnosti“.

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko označil vytvorenie Koordinačnej rady za pokus o štátny prevrat. Varoval, že proti iniciátorom tejto myšlienky úrady prijmú primerané opatrenia. „Ale prísne v súlade s ústavou a zákonom. Máme dosť opatrení na schladenie horúcich hláv,“ zdôraznil prezident.

Litovský parlament schválil ekonomické sankcie voči Bielorusku

Poslanci litovského parlamentu v utorok drvivou väčšinou hlasov odsúhlasili ekonomické sankcie voči susednému Bielorusku. Informovala o tom agentúra AP s tým, že v prijatom dokumente zároveň vyzvali na to, aby medzinárodné spoločenstvo neuznalo výsledky nedávnych bieloruských prezidentských volieb.

„Dnes vysielame svetu silný odkaz,“ povedal litovský minister zahraničných vecí Linas Linkevičius po tom, ako poslanci schválili sankcie pomerom hlasov 120:0. Dvaja poslanci sa hlasovania zdržali, pričom 19 ďalších sa na ňom nezúčastnilo. Bližšie podrobnosti o prijatých sankciách neboli bezprostredne známe, uvádza AP.

Dokument, ktorý prijal jednokomorový litovský parlament (Seimas), súčasne vyzýva medzinárodné spoločenstvo na odmietnutie znovuzvolenia Alexandra Lukašenka za bieloruského prezidenta.

Výsledky bieloruských prezidentských volieb odmietli aj predstavitelia EÚ, pričom Únia začala pripravovať uvalenie sankcií na bieloruských úradníkov zodpovedných za volebné podvody a násilné potlačenie protestov po prezidentských voľbách. Predseda Európskej rady Charles Michel na stredu zvolal mimoriadny summit európskych lídrov, aby prediskutovali dianie v Bielorusku.

Potvrdili smrť tretieho demonštranta

Bieloruské ministerstvo vnútra podľa ruského denníka Vedomosti potvrdilo smrť tretieho demonštranta počas protestov. Za „podivné“ označil opozičný server Belarusskij partizan vyhlásenie hovorcu rezortu vnútra, podľa ktorého ešte 16. augusta v Minsku prišiel o život devätnásťročný demonštrant. Údajne ho zrazil osobný automobil, keď v noci kráčal po vozovke.

„Nemožno vylúčiť, že mladík bol predtým zadržaný a zomrel v dôsledku bitia, a tak ho vyhodili na ulicu, aby sa tak pokúsili zbaviť zodpovednosti,“ poznamenal portál.

Úrady predtým potvrdili smrť dvoch ľudí počas protestov, ich mená neuviedli. Jeden z nich podľa ministerstva vnútra prišiel o život pri výbuchu improvizovanej bomby, ktorú sa vraj pokúšal hodiť na policajtov. Podľa zverejneného videa na sociálnych sieti mal ale demonštrant prázdne ruky, poznamenal denník Vedomosti.

Macron vyzval Putina, aby podporil pokoj a dialóg v Bielorusku

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyzval v utorok svojho ruského kolegu Vladimira Putina, aby podporil „pokoj a dialóg“ v Bielorusku, kde zúria protesty. Počas telefonického rozhovoru Macron „zdôraznil odhodlanie Európskej únie hrať konštruktívnu úlohu po boku bieloruského ľudu, aby násilie páchané na obyvateľstve okamžite prestalo a aby bolo možné čo najskôr dosiahnuť politické riešenie“, uviedla Macronova kancelária vo vyhlásení, z ktorého citovala agentúra AFP.

Toto riešenie musí rešpektovať „ašpirácie vyjadrené pokojne a masívne po niekoľko dní“ protestujúcimi, ktorí požadujú odstúpenie Lukašenka, dodala Macronova kancelária.

Západné veľmoci vyzývajú Rusko, spojenca Lukašenka, aby nezasahovalo do situácie. Ako totiž Kremeľ v sobotu informoval, Putin a Lukašenko sa telefonicky dohodli, že problémy v Bielorusku „sa čoskoro vyriešia“.

O aktuálnej situácii telefonovala s Putinom aj Merkelová

Aktuálnej situácii v Bielorusku, ktorá nastala po nedávnych prezidentských voľbách, sa v utorňajšom telefonickom rozhovore venovali nemecká kancelárka Angela Merkelová a ruský prezident Vladimir Putin. Informoval o tom hovorca nemeckej vlády Steffen Seibert, uviedla agentúra DPA.

Kancelárka podľa Seiberta povedala, že „bieloruské orgány by sa mali zdržať násilia voči pokojným demonštrantom musí, okamžite prepustiť politických väzňov a začať dialóg s opozíciou a občanmi, aby bolo možné prekonať túto krízu“.

Podľa tlačovej služby Kremľa, citovanej agentúrou TASS, Putin zdôraznil, že akékoľvek pokusy o zasahovanie zvonka do vnútorných záležitostí Bieloruska sú neprijateľné, pretože to povedie k ďalšiemu stupňovaniu krízy. Vyjadril tiež nádej, že situácia sa čo najskôr upokojí.

Stovky ľudí sa zišli pred väznicou, v ktorej je manžel Cichanovskej

Niekoľko stoviek demonštrantov sa v utorok zhromaždilo v bieloruskej metropole Minsk pred väznením, v ktorom sa nachádza Siarhej Cichanovský, bloger, aktivista a manžel bieloruskej opozičnej líderky Sviatlany Cichanovskej. Informovala o tom agentúra AFP.

Siarhej Cichanovský má v utorok narodeniny — 42 rokov. Tento bloger a opozičný aktivista chcel pôvodne kandidovať vo voľbách, bieloruské úrady mu to však neumožnili. Koncom mája ho obvinili okrem iného z podnecovania násilia voči príslušníkom orgánov činných v trestnom konaní a odvtedy je vo vyšetrovacej väzbe, ako aj niekoľko ďalších opozičných predstaviteľov. Prezidentskou kandidátkou sa preto namiesto neho stala jeho manželka.

Demonštranti, ktorí sa zišli pred väzením, držali balóny v bielej a červenej farbe, tlieskali a skandovali „šťastné narodeniny“.

Úradujúci prezident Alexandr Lukašenko vo voľbách z 9. augusta podľa oficiálnych výsledkov získal 80,1 percenta hlasov, jeho hlavná súperka Sviatlana Cichanovská 10,12 percenta. Cichanovská i zvyšní kandidáti odmietli uznať výsledky týchto volieb, ktoré považujú za nespravodlivé.

Následné masové protesty vyústili do tvrdých zásahov bieloruských bezpečnostných síl voči demonštrantom. Zranenia utrpeli stovky policajtov a protestujúcich a viac ako 6000 osôb bolo zadržaných.

121 debata chyba
Viac na túto tému: #bielorusko #Alexandr Lukašenko
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy