„Trest za to, čo sa deje v Bielorusku, by mal byť krajne tvrdý. Osobne som však neočakával, že európski lídri naň nájdu dostatok politickej vôle. Zaradenie osôb zodpovedných za falšovanie volebných výsledkov a za policajné násilie na čierne zoznamy je návratom k sankciám spred roku 2016, ktoré režimom Alexandra Lukašenka zásadnejšie neotriasli,“ povedal pre Pravdu Goľc.
„Ak by Brusel chcel reálne zatlačiť, tak by musel prijať sankcie väčšieho kalibru, napríklad zastaviť dovoz hlavných vývozných produktov Bieloruska – benzínu a draslíka, alebo prerušiť s krajinou všetky finančné operácie,“ dodal analytik.
Neublížiť ľuďom
Háčik je však v tom, že únia nechcela trestať spolu s režimom aj státisíce Bielorusov, ktorí sa proti nemu statočne postavili. Ešte pred videokonferenčným summitom to v stredu dala na vedomie aj slovenská vláda vyhlásením, že sa bude zasadzovať za cielené a reštriktívne opatrenia voči osobám zodpovedným za násilie. Šéf diplomacie Ivan Korčok zdôraznil, že odpoveď EÚ voči Bielorusku musí prísť, ale nebude voči občanom, ale proti konkrétnym osobám, ktoré sú súčasťou režimu a podieľali sa na manipulácii volieb i následných represáliách.
V podobnom duchu vyznelo aj spoločné vyhlásenie, ktoré v stredu prijali hlavy štátov visegrádskej štvorky. Súznel s ním aj výrok českého premiéra Andreja Babiša: „My nechceme poškodiť tú krajinu, tých ľudí.“
Európski lídri slovami podpory na adresu odporcov Lukašenkovho režimu nešetrili. „Sme na vašej strane,“ odkázal po summite bieloruským demonštrantom dožadujúcim sa Lukašenkovho odchodu predseda Európskej rady Charles Michel. Zároveň vyzval bieloruské úrady na ukončenie násilia a dôsledné vyšetrenie násilností pri potláčaní protestov.
Solidaritu s bieloruskými demonštrantmi únia prejavila nielen morálnou podporou, ale aj finančne. Európska komisia podľa slov svojej predsedníčky Ursuly von der Leyenovej vyčlení pre Bielorusov 53 miliónov eur. Táto suma je určená na podporu občianskej spoločnosti, obetí prenasledovania a aj na boj proti šíreniu nákazy koronavírusom.
Michel po summite potvrdil, že EÚ čoskoro prijme sankcie proti „značnému počtu“ bieloruských predstaviteľov, zodpovedných za sfalšovanie volieb a za porušovanie ľudských práv pri potlačovaní protestov, pri ktorých prinajmenšom traja ľudia prišli o život, tisíce osôb polícia zadržala a viaceré z nich po zatknutí fyzicky týrala.
Ani v Bruseli, ani v Moskve
Európski lídri dali jasne najavo, že sa nechystajú Bielorusom diktovať, akým spôsobom majú krízu po nelegitímnych voľbách prekonať. „Cestu si Bielorusko musí nájsť samo,“ povedala nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá v utorok o kríze v Minsku telefonicky hovorila so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom. Obidvaja pritom od druhej strany žiadali zdržať sa zasahovania do vnútorných vecí Bieloruska. „O osude Bieloruska sa musí rozhodnúť v Bielorusku, a nie v Bruseli či Moskve,“ zdôraznil po summite aj predseda Európskej rady Michel.
Podľa Goľca by teraz bolo dôležité sformulovať, akým problémom bude čeliť Lukašenkov režim, ak neodkladne neodstúpi a ruská vláda, ak mu poskytne nejakú vojenskú pomoc. Ruský analytik, známy kritickým postojom ku Kremľu, si nie je istý, či signál zo summitu EÚ je dostatočne silný. „Podľa mňa základný problém Európskej únie je, že má medzi lídrami veľa politikov smartfónovej generácie, ktorí si pred seba nestavajú strategické ciele, ale riešia len taktické úlohy. Na ich obranu treba uviesť, že čelia mnohým veľkým problémom, ale obávam sa, že za týmito stromami nevidia les,“ poznamenal.
Slovenský zahraničnopolitický analytik Pavol Demeš je ale s postojom EÚ k Bielorusku spokojný. „Samotný fakt, že sa v priebehu necelého týždňa venovali Bielorusku ministri zahraničných vecí i lídri EÚ je bezprecedentný a poukazuje na vážnosť situácie,“ povedal pre Pravdu.
„Lukašenko a jeho režim dostali tvrdý a jasný signál z celej EÚ. Podobne i občania Bieloruska snažiaci sa pokojne a odhodlane vymaniť zo štvrťstoročnej diktatúry muža, ktorý má na rukách krv. EÚ je ochotná pomôcť aj rýchlou finančnou injekciou, za rámec doterajších mechanizmov,“ zdôraznil expert na Bielorusko.
Demeš oceňuje aj to, že vrcholní politici EÚ komunikujú s Vladimirom Putinom a akcentujú, že ide o vnútornú krízu v nezávislom štáte, ktorú si musia vyriešiť sami, bez silových zásahov zvonka. „Považujem za dôležité odvolávky na OBSE, ktorej členom sú okrem krajín EÚ i Bielorusko a Rusko, ako organizácie, ktorá by mohla spriechodniť dialóg, vedúci k slobodným a transparentným voľbám pod medzinárodným dohľadom,“ dodal Demeš.