Liberálnejší prístup
Vláda v Štokholme reagovala na pandémiu liberálnejším prístupom ako väčšina krajín. Pri boji s infekciou sa spolieha viac na odporúčania ako na zákazy. V porovnaní s ostatnými severskými štátmi však Švédsko dosiaľ zaznamenalo jednoznačne najvyšší počet úmrtí na COVID-19 v prepočte na počet obyvateľov, aj keď v tejto štatistike sú na tom ešte horšie krajiny ako Británia či Španielsko.
Naposledy zomrelo vo Švédsku za šesť mesiacov viac ľudí v roku 1869, keď to bolo 55 431 osôb. Vtedy sa na zvýšenom počte mŕtvych podieľal hladomor. Ten zasiahol krajinu v rokoch 1867 až 1869.
Koronavírusová nákaza vo Švédsku spôsobila, že celková úmrtnosť je zatiaľ približne o desať percent vyššia, ako bola v danom období v uplynulých piatich rokoch. V apríli bol v krajine počet úmrtí dokonca takmer 40 percent nad priemerom pre prudký nárast počtu obetí choroby COVID-19.
Verejnou tvárou švédskeho prístupu k pandémii je hlavný štátny epidemiológ Anders Tegnell, ktorý jednoznačne obhajuje prijaté postupy. Podľa televízie ABC sa však naňho sústreďuje čoraz väčšia pozornosť aj v súvislosti s jeho e-mailovou korešpondenciou, ktorú získali švédski novinári v rámci zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Zdá sa, že v nej Tegnell naznačuje otázku, koľko mŕtvych medzi staršími ľuďmi je možné akceptovať, ak by to viedlo k imunizácii spoločnosti.
Švédska vláda už oznámila, že sa bude zaoberať tým, čo sa stalo v domovoch dôchodcov, v ktorých na COVID-19 zomreli stovky ľudí. Joakim Dillner, profesor epidemiológie infekčných chorôb zo štokholmského Karolínskeho inštitútu, však pre ABC pripomenul, že počet nakazených aj obetí výrazne klesol v porovnaní so začiatkom epidémie.
"Máme pomerne otvorenú spoločnosť, je založená na odporúčaniach. Naozaj sme nezaviedli drakonické opatrenia, ale je jasné, že to fungovalo,“ tvrdí Dillner. Odborník však uznáva, že vo vedeckej komunite sa vedie vášnivá debata, či švédsky prístup naozaj povedie k tomu, že dostatočne veľká časť spoločnosti bude imúnna proti ochoreniu COVID-19. Dillner pre ABC tiež priznal, že bolo chybou, že sa dostatočná pozornosť nevenovala testovaniu pracovníkov v domovoch sociálnych služieb.
Čo dokáže vakcína
Viacerí odborníci tvrdia, že imunizáciu obyvateľstva je možné dosiahnuť len pomocou vakcíny. Na stole je však už debata, či by očkovanie malo byť povinné, alebo nie.
"Ak by sme mali k dispozícii funkčnú vakcínu a v prípade, že by jej bol dostatok, tak si myslím, že napríklad v Kalifornii bude povinná pre deti nastupujúce do školy. U nás je vakcína povinná v prípade viacerých chorôb, takže by to bolo v súlade so súčasnými pravidlami,“ reagoval pre Pravdu George Rutherford, profesor epidemiológie a bioštatistiky z Kalifornskej univerzity. "V prípade dospelých vakcinácia nie je povinná, ale niektorí zamestnávatelia ju môžu požadovať, napríklad v prípade zdravotníckych pracovníkov. Predpokladám tiež, že USA v istom momente môžu rozhodnúť, že povinné očkovanie proti COVID-19 bude podmienka na vstup do krajiny,“ uviedol Rutherford.
Celkovo už COVID-19 zabil vo svete viac ako 791-tisíc ľudí.