Puč z únavy? Mali prišlo o prezidenta

Pomáhať by tam mali aj slovenskí vojaci. Západoafrické Mali však čelí vážnej politickej kríze. Vojenský puč prinútil odstúpiť prezidenta Ibrahima Boubacara Keïtu. V úrade skončil aj premiér Boubou Cissé. Obaja sa vzdali funkcií po tom, čo ich zajali vzbúrenci.

20.08.2020 10:00
Mali Crisis Foto:
Časť verejnosti v Mali vojenský puč privítala.
debata

Do Mali by mali ísť podľa júnového vyjadrenia ministerstva obrany piati príslušníci slovenských ozbrojených síl. Ráta sa s tým, že posilnia výcvikovú misiu Európskej únie v Mali (EUTM Mali). Od 12. júna velí tejto operácii český generál František Ridzák. Nie je jasné, ako súčasné dianie zasiahne do fungovania misie. V Mali však napríklad pôsobia desiatky českých vojakov. „S ohľadom na operačnú bezpečnosť nebudeme v tejto chvíli podávať ďalšie informácie. Naši vojaci naďalej plnia operačné úlohy a sú v poriadku,“ citovala ČTK Vlastimilu Cyprisovú z oddelenia komunikácie s verejnosťou Kancelárie náčelníka Generálneho štábu.

Dlhodobé problémy

Mali dlhodobo rieši konflikt s džihádistickými skupinami s prepojením na teroristov z Al–Kajdá a Islamského štátu (IS). Región sa však dostatočne nepodarilo stabilizovať ani nasadeným francúzskym jednotkám v rámci operácie Barkhane, ktorej veliteľstvo je v Čade. V Mali pôsobí aj operácia OSN MINUSMA, ktorej súčasťou je viac ako 11–tisíc vojakov. V súčasnosti je to najnebezpečnejšia misia Organizácie Spojených národov. Od jej vzniku v roku 2013 už zomrelo viac ako 200 jej príslušníkov.

Jedným z dôvodov puču je pravdepodobne únava z dlhotrvajúcej vojny. Podľa BBC sa miestni vojaci tiež sťažovali na to, že nedostávajú výplaty. Pučisti tvrdia, že nechcú zostať pri moci, ale vypíšu nové voľby. Hlasovanie o hlave štátu sa v Mali konalo v roku 2018. Keïtu vtedy opätovne zvolili, hoci mu kritici vyčítali problémy s korupciou a nefungujúcu ekonomiku. Svoje odstúpenie teraz odôvodnil tým, že nechce, aby po uliciach tiekla krv.

Vojenskí vzbúrenci sa nazvali Národným výborom pre dobro ľudu. „Dychtíme po stabilite krajiny, ktorá nám umožní zorganizovať voľby, aby v rozumnom čase Mali získalo silné inštitúcie,“ citovala BBC z vystúpenia plukovníka Ismaëla Waguého, ktorý pôsobí ako hovorca pučistov a je zástupca veliteľa vzdušných síl.

Akciu povstalcov privítala časť opozície v Mali. Jej predstaviteľ Ramata Sissoko Cissé pre BBC vyhlásil, že je to úľava pre všetkých ľudí, že prezident akceptoval, že musí skončiť, lebo nemá podporu občanov.

„Vojenskí dôstojníci zorganizovali puč z vlastných dôvodov a záujmov. Niektoré z nich môžu byť podobné tým, čo chce časť verejnosti, ale nie sú identické. Vzhľadom na politickú mobilizáciu, ktorej sme boli svedkami v posledných mesiacoch, je však pravdepodobné, že občianska opozícia bude mať asi dôležitý hlas pri rozhodovaniach o budúcnosti krajiny,“ reagoval pre Pravdu Gregory Mann, odborník na západnú Afriku z Kolumbijskej univerzity.

Reakcia zahraničia

Puč sa začal v kasárňach v meste Kati. Povstalci tvrdia, že chcú spolupracovať s OSN, ale ich konanie už odsúdilo zahraničie. Včera sa pre dianie v Mali zišla Bezpečnostná rada OSN. Generálny tajomník Organizácie Spojených národov António Guterres vyzval na okamžité obnovenie ústavného poriadku a právneho štátu. Podľa EÚ môže vzbura viesť k destabilizácii regiónu. Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov (ECOWAS) už uvalilo na povstalcov sankcie a jeho členovia uzavreli svoje hranice s Mali.

„Susedia však budú musieť prevziať iniciatívu, ponúknuť pomoc pri riešení politickej krízy a pracovať na tom, aby v Mali nedošlo ku krviprelievaniu,“ vyhlásil Mann.

Krajina už zažila puč v roku 2012. Pre Pravdu to pripomenul Magnus Norell, expert na terorizmus z Európskej nadácie pre demokraciu. Odborník hovorí, že vtedy sa krajinám ECOWAS-u a EÚ, najmä Francúzsku, podarilo obnoviť aký-taký politický poriadok.

"Ako je však teraz jasné, neudržal sa,“ uviedol Norell, ktorý spolupracuje aj s Washingtonským inštitútom pre blízkovýchodnú politiku. "V roku 2012 Africká únia (AÚ) pozastavila krajine členstvo a ECOWAS uzavrel hranice Mali. Zásah znonku mali zabrániť ďalším nepokojom a rastúcemu počtu obetí zo strany islamistických rebelov. Nie je to však len problém Mali, ale hovoríme o regionálnej kríze. Islamisti boli schopní vďaka pandémii koronavírusu rozšíriť svoje pôsobenie v oblasti,“ skonštatoval Norell.

Podľa by sa malo medzinárodné spoločenstvo posilniť v Mali vojensky aj politicky. "Lenže to tiež vedie k protestom, keďže odmietanie zahraničnej prítomnosti je ich súčasťou. Bolo by potrebné nájsť miestnych ľudí, ktorí sa nenamočili do korupcie a sú ochotní spolupracovať. Mali si musí pomôcť aj vlastnými silami. Ale zároveň musíme vnímať regionálny rozmer krízy. Momentálne majú lídri vojenského puču podporu, pretože ľudia sú nahnevaní po rokoch zlého riadenia krajiny a korupcie. Ale to sa môže rýchlo zmeniť, ak sa veci pomerne rýchlo nezlepšia,“ dodal Norell.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Mali #prevrat #Ibrahim Boubacar Keita