Lukašenko uviedol armádu do pohotovosti, hrozí odvetou za sankcie

Bieloruský prezident Alexander Lukašenko, ktorý v krajine čelí nebývalým protestom, dnes uviedol časť armády do bojovej pohotovosti, čo zdôvodnil cvičením NATO pri bieloruských hraniciach. Zároveň pohrozil odvetou za sankcie pripravované voči Bielorusku v súvislosti so spochybňovanými voľbami a s brutálnym potlačovaním protestov.

, 28.08.2020 12:44, aktualizované: 22:27
Alexander Lukašenko Foto: ,
Bieloruský prezident Alexander Lukašenko
505

Lukašenko vyhlásil, že Západu nejde o Bielorusko, ale o to vytvoriť si z tejto krajiny dosadením novej vlády odrazový mostík proti Rusku. Povedal, že vychádza „z horšej varianty manévrov NATO, preto bol nútený reagovať“ vlastnými vojenskými manévrami pri hraniciach a uvedením polovice armády do bojovej pohotovosti. „Nie sme idioti,“ pochválil sa, že prekukol údajný zámer Západu.

Lukašenko dnes pohrozil podľa neho tvrdou odvetou v reakcii na sankcie Litvy proti režimu v Minsku a na schválenie sankcií ministrami zahraničných vecí EÚ voči ľuďom zapojených do sfalšovania bieloruských prezidentských volieb z 9. augusta a neoprávneného použitia sily proti účastníkom demonštrácií.

Lukašenko chce predovšetkým pri preprave bieloruského tovaru bojkotovať litovské prístavy a Litovčanom a Poliakom znemožniť letecké spojenie s Ruskom a Čínou bieloruským vzdušným priestorom. „Uvidíme, ako s tým budú žiť. Ukážeme im, čo sú to sankcie,“ pohrozil.

Ministri zahraničných vecí krajín Európskej únie sa na piatkovom neformálnom stretnutí v Berlíne dohodli, že uvalia sankcie voči 20 vysokopostaveným bieloruským predstaviteľom podozrivým z účasti na falšovaní volebných výsledkov a zo zákrokov proti demonštrantom. Informovala o tom agentúra AP.

„Máme všeobecnú dohodu o tom, ako bude zoznam štruktúrovaný a kto bude viac-menej na zozname,“ uviedol pre novinárov šéf českej diplomacie Tomáš Petříček. Formálna stránka spojená s právnym dokončením zoznamu však nebude ukončená minimálne ďalší týždeň.

Na otázku, či aj bieloruský prezident Alexandr Lukašenko bude predmetom zákazu cestovania a zmrazenia aktív, Petříček podľa AP povedal: „Lukašenko by mal byť na zozname. Otázkou je, či v prvej alebo v neskoršej fáze, ak nedôjde k pokroku.“

Celonárodné protesty v Bielorusku sa začali bezprostredne po oznámení výsledkov prezidentských volieb z 9. augusta, podľa ktorých zvíťazil úradujúci prezident Alexandr Lukašenko so ziskom 80,1 percenta hlasov, čím si zabezpečil šieste funkčné obdobie po sebe. Jeho hlavná súperka Sviatlana Cichanovská, ktorá získala 10,1 percenta hlasov, i ďalší opoziční kandidáti výsledky odmietli.

Ustúpi Lukašenko?

Nové, slobodné a spravodlivé voľby v Bielorusku sú reálne, pretože sú vôľou a túžbou celého národa. Uviedla to v piatok bieloruská opozičná politička Sviatlana Cichanovská počas virtuálneho summitu Globsec 2020.

„Predošlé voľby neboli spravodlivé ani transparentné. Nikdy nezistíme, ako naozaj dopadli,“ povedala Cichanovská. Ľudia, ktorí podľa nej vyšli do ulíc, chcú mať nové a transparentné prezidentské voľby.

V súvislosti s hrozbou prerastenia politickej krízy v Bielorusku do ozbrojeného konfliktu Cichanovská vyjadrila isté obavy, no zároveň dúfa, že všetky krajiny budú rešpektovať právo Bieloruska na sebaurčenie.

Cichanovská si je tiež vedomá, že zatiaľ nie je jasné, či súčasné protesty dokážu presvedčiť Lukašenka, aby zmenil svoj postoj a ustúpil opozícii v otázke konania nových volieb a ich nezávislého monitorovania zahraničnými pozorovateľmi. „Nič však nenasvedčuje ani tomu, že ustúpi aj bieloruský ľud, ktorý sa za tie roky zmenil. Neustúpi v žiadnom prípade, pretože ľudia nebudú schopní žiť s týmto prezidentom a veriť mu, naďalej za ním stáť a odpustiť mu násilie, ktoré sa dialo po voľbách.“

Líderka bieloruskej opozície ďalej konštatovala, že Bielorusko sa nenachádza v geopolitickom vákuu a Rusko aj EÚ sa zaujímajú o budúcnosť tejto krajiny. To, čo je však podľa nej v Bielorusku dôležité, sú jeho občania a ich vôľa postaviť krajinu opäť na nohy.

„Žiadame, aby to ostatní rešpektovali a nechali bieloruský ľud, aby si sám určil svoju budúcnosť. Politická kríza v Bielorusku je len a len našou vnútornou záležitosťou. Bielorusi si ju preto musia vyriešiť sami,“ povedala.

Cichanovská je tiež presvedčená, že bieloruská vláda budú musieť skôr či neskôr rokovať s novou Koordinačnou radou, ktorá vznikla s cieľom pripraviť pokojné odovzdanie moci v Bielorusku. Pre krajinu bude podľa Cichanovskej najlepšie, ak k týmto rokovaniam dôjde čo najskôr.

Na otázku, či bude Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) najlepším sprostredkovateľom dialógu medzi Lukašenkovým režimom a opozíciou, Cichanovská uviedla, že v prípade potreby zahraničného mediátora sú k rokovaciemu stolu pozvané všetky zahraničné organizácie a lídri všetkých krajín, vrátane OBSE. Na záver dodala, že je podľa nej v silách Bielorusov vyriešiť túto krízu mierovou cestou. „Verím v náš ľud a verím, že uspejeme“.

Borrel vyzval Rusko, aby nezasahovalo do diania v Bielorusku

Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell vyzval v piatok Rusko, aby nezasahovalo do diania v Bielorusku. Urobil tak po tom, ako Moskva na žiadosť bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka vytvorila záložnú policajnú jednotku. Tá má v Bielorusku zasiahnuť proti demonštrantom v prípade eskalácie protestov.

„Mnohokrát som z Ruska počul mantru, že ide o vnútornú záležitosť Bieloruska a že ruskí predstavitelia si neželajú zasahovanie zvonka. Predpokladám, že to platí aj pre nich samotných,“ uviedol Borrell podľa agentúry AFP po rokovaniach s ministrami zahraničných vecí krajín Európskej únie v Berlíne.

„Je iba na Bielorusoch, aby si vybrali svoju vlastnú budúcnosť. Ak Rusko rešpektuje nezávislosť a zvrchovanosť národného štátu, bude rešpektovať želanie a demokratickú voľbu bieloruského ľudu,“ dodal Borrell.

EÚ pracuje na zostavení sankčného zoznamu

Slovenský minister zahraničných vecí Ivan Korčok v piatok potvrdil, že orgány a inštitúcie Európskej únie v tejto chvíli pracujú na zostavení konkrétneho zoznamu osôb, na ktoré sa budú vzťahovať pripravované sankcie voči Bielorusku.

Zdôraznil, že ide o selektívne a individuálne sankcie voči tým, ktorí sú zodpovední za manipuláciu prezidentských volieb a za násilie páchané proti demonštrantom.

Členské štáty EÚ sa takisto dohodli, aký charakter budú mať tieto sankcie aj z hľadiska počtu osôb, ktoré budú na zoznam zaradené.

„Nazval by som to, že budú mať eskalačný charakter, to znamená, že je to akýsi úvodný zoznam, ktorý by mal dať jasný signál prezidentovi (Alexandrovi) Lukašenkovi, že stále dostáva priestor na zmenu svojho správania,“ povedal Korčok na neformálnom stretnutí ministrov zahraničných vecí členských krajín EÚ v Berlíne.

Ak nedôjde k zmene prezidentovho správania, tak podľa Korčoka bude „tento sankčný zoznam naďalej a priebežne rozširovaný“. Zhoda medzi členskými štátmi je podľa jeho slov aj v tom, že Lukašenko sa rozhodol pre násilné potláčanie akýchkoľvek protestov alebo vyjadrenie názorov.

„Vidíme, že de facto odmieta uznať realitu – to jest požiadavku vlastných občanov, ktorí odmietajú uznať zmanipulované prezidentské voľby. Jeho odpoveďou sú, bohužiaľ, represálie,“ priblížil šéf slovenskej diplomacie obsah rokovania.

Zároveň konštatoval, že bieloruská strana odmieta akúkoľvek úlohu a zapojenie medzinárodnej Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorá je podľa Korčoka práve na takúto situáciu určená.

„Bielorusko je súčasťou OBSE, a preto sa aj ja takisto snažím nadviazať kontakt s bieloruskou stranou a získať jej súhlas, aby som mohol začať dialóg s občianskou spoločnosťou. Cieľom tohto dialógu nie je rozhodovať o tom, kto bude prezident, ale zastaviť násilie a začať nejaký proces, ktorý bude viesť k politickému riešeniu,“ dodal šéf slovenskej diplomacie.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
505 debata chyba
Viac na túto tému: #sankcie #EÚ #bielorusko #armáda #Alexander Lukašenko