Z informácií centra vyplýva, že DPS získala v parlamente 30 kresiel, strany opozičnej koalície Za budúcnosť Čiernej Hory získali 27 mandátov, koalícia s názvom Mier je náš národ desať a koalícia strán Čierne na bielom štyri kreslá.
Trojčlennú opozíciu by tak v 81-člennom parlamente malo zastupovať 41 poslancov. Lídri týchto strán oznámili, že ich prvým krokom by malo byť vytvorenie odbornej vlády, ktorá bude mať za úlohu vyviesť tento balkánsky štát z hospodárskej krízy.
Volieb sa zúčastnilo celkovo 11 politických strán a koalícií. Právo hlasovať malo 540-tisíc voličov. Účasť bola vraj rekordná.
Súčasný najvyšší čiernohorský predstaviteľ Djukanovič je prezidentom republiky od roku 2018 a rovnakú funkciu zastával aj vo volebnom období 1998–2002. Taktiež bol štyrikrát predsedom vlády, a to v období rokov 1991–2016.
Djukanovič: Belehrad a Moskva nechcú, aby sa Čierna Hora orientovala na politiku západu
Belehrad a Moskva podľa Djukanoviča nechcú, aby sa Čierna Hora orientovala smerom na politiku západného sveta a chcú jej zabrániť vo vstupe do Európskej únie. Djukanovič poznamenal, že evidentné snahy proti nemu a jeho vláde vyvíja hlavne srbská pravoslávna cirkev v Čiernej Hore. Srbský prezident Aleksandar Vučič poprel obvinenia, že Srbsko ako blízky spojenec Ruska zasahuje prostredníctvom médií a cirkvi do volieb v Čiernej Hore.
Zákon o majetku cirkvi vyvolal mesiace protivládnych protestov zo strany Srbov, ktorí predstavujú asi 30 % zo 620-tisícovej populácie Čiernej Hory. Tí obviňujú vládu Djukanoviča, že právny predpis poslúži na zabavenie majetku srbskej pravoslávnej cirkvi. Čiernohorskí predstavitelia s tým však nesúhlasia.
Počas ostatných parlamentných volieb v roku 2016 Čierna Hora zmarila pokus o štátny prevrat, ktorý organizovali dvaja ruskí vojenskí spravodajskí dôstojníci.