Ako hodnotíte priebeh volieb v Čiernej Hore?
Od začiatku sme v európskych inštitúciách, a najmä v Európskom parlamente (EP), zdôrazňovali, že voľby musia byť slobodné, férové a vzhľadom na pandémiu bezpečné. A pokojné, keďže sme pred štyrmi rokmi boli v Čiernej Hore počas parlamentného hlasovania svedkami pokusu o prevrat. Z tohto pohľadu sa zdá, že voľby sa podarili a nezaznamenali sme vyhlásenia, ktoré by spochybňovali ich výsledky. V istom zmysle je to kontrast oproti vyhrotenej kampani. Spoločnosť bola veľmi polarizovaná. Existovali reálne obavy, že voľby nemusia byť pokojné. V EP sme pôvodne plánovali misiu do Čiernej Hory, ale pre pandémiu sú všetky naše externé misie od marca pozastavené. Spoliehame sa preto na závery pozorovateľskej misie OBSE/ODIHR.
Kampaň a výsledky hlasovania ukázali, že Čierna Hora je rozdelená. Zjednodušene povedané, je tu proeurópsky prúd a na druhej strane sily blízke Srbsku, ktoré sa obracajú aj na Rusko. Ako vnímate túto polarizáciu?
Deliacich línií je v čiernohorskej spoločnosti viacero. Podobne ako v niektorých iných krajinách Západného Balkánu. Jedna vec je však dôležitá. Ak aj príde k zmene vlády, je podstatné, aby si Čierna Hora dokázala udržať svoj jasný a presvedčivý proeurópsky kurz. Aby to neboli len slová, ale aj činy. Politici budú musieť prekonať existujúce rozdelenie spoločnosti. Budú to musieť urobiť v mene vyššieho cieľa, ktorým je integrácia do EÚ. Bude to testom vyspelosti čiernohorskej demokracie. Ale aj testom toho, či vstup do EÚ je niečo, s čím sa vie stotožniť nielen podstatná väčšina čiernohorskej spoločnosti, ale aj podstatná väčšina politickej reprezentácie.
Vie sa s tým stotožniť?
Je to kľúčová otázka. Preto sme aj pred hlasovaním hovorili, že sú to asi najdôležitejšie voľby od referenda o nezávislosti v roku 2006. Ukázalo sa to aj na volebnej účasti, ktorá prekročila 76 percent, čo je historicky najvyššie číslo. Mobilizácia bola vyššia na strane opozície. Súvisí to asi s túžbou ľudí po zmene, čo je v demokracii zdravá vec. Ale odráža sa v tom aj to, kto získal z najdôležitejšej predvolebnej témy. Bolo ňou rozdelenie spoločnosti vo vzťahu k postaveniu Srbskej pravoslávnej cirkvi a celkovo k slobode náboženstva. Bola to zásadná predvolebná otázka po prijatí zákona, ktorý mal v Čiernej Hore nanovo regulovať náboženskú slobodu. Táto téma, ktorá sa spojila s debatou o identite, mobilizovala všetkých spoločenských a politických aktérov. Vo voľbách nešlo priamo o otázku, či Čierna Hora chce, alebo nechce európsku budúcnosť. Viaceré opozičné sily však mali vždy bližšie k Belehradu, nestotožnili sa s nezávislosťou krajiny a majú silnejší vzťah k Rusku a vlažnejší postoj k európskej integrácii. Preto hovorím, že pokiaľ má krajina ísť ďalej po európskej ceste, bude potrebná širšia strategická dohoda politických síl, ktorá povedie k napĺňaniu potrebných reforiem.
Je to koniec Mila Djukanoviča?
Ako prezident má mandát do roku 2023, takže to určite nie je jeho koniec. Je to však politická zmena – a zmeny sú v demokracii zdravé. Pokojná výmena moci je kľúčová v tom, že sa Čierna Hora navonok ukáže ako stabilný partner. Uvidíme však, ako sa to prejaví počas samotného výkonu moci. Proeurópskosť krajiny nemôže stáť na krehkých základoch. Akékoľvek zmeny vo vzťahu k Bruselu, ktoré by sa potom v Podgorici vyvažovali užším spojenectvom s Moskvou či inými partnermi, by mohli zneistiť už aj tak zložitú snahu mnohých ľudí v EÚ, aby sa jej rozšírenie stalo v najbližších rokoch realitou.
Komunikovali ste s predstaviteľmi opozície. Ak ste sa ich pýtali, ako si predstavujú európsku budúcnosť Čiernej Hory, čo odpovedali?
Čiernohorská opozícia je rôznorodá. Demokratický front (DF) (hlavný subjekt koalície Za budúcnosť Čiernej Hory, pozn. red.) sa netají silnými väzbami na Belehrad, ale aj na Moskvu, a zároveň rezervovanejším postojom k EÚ. Akokoľvek sa vláda zloží, bude to široká koalícia s tesnou väčšinou v parlamente. Ibaže by skutočne došlo k nejakému zásadnému povolebnému preskupeniu síl. Môže sa stať, že časť opozície pôjde do vlády s DPS, hoci ju doteraz kritizovala. V opozícii sú aj sily, ktoré otvorene hovorili o európskej budúcnosti. Bude preto dôležité sledovať, ako sa tento postoj prejaví v konkrétnych krokoch budúceho kabinetu. Ak by aj DF mal dominantné postavenie vo vláde, nemusí sa zásadným spôsobom zmeniť geostrategické smerovanie krajiny. V prvých reakciách na výsledky vystupovali predstavitelia Demokratického frontu uvážlivo, až štátnicky. Je to naozaj netypické vzhľadom na to, ako sa správali v opozícii počas bojkotu parlamentu. Dokonca aj vtedy, keď som bol vo februári v Podgorici, tak boli voči delegácii EP veľmi kritickí. Držím preto palce Čiernohorcom, aby mali vládu, ktorá bude schopná pokračovať na ceste do EÚ a robiť konkrétne reformy. Krajina už otvorila všetky prístupové kapitoly, ale zatvorila len tri. Sme teda v situácii, keď potrebujeme vidieť, že proeurópsky kurz v domácej čiernohorskej politike prevládne nad ostatnými témami, lebo inak krajina neurobí zásadné reformy.