Útok na Navaľného určite povedie k ďalšiemu napätiu vo vzťahoch medzi Západom a Ruskom. Kremeľ zapojenie do otravy odmieta, Nemecko však bude ďalšie svoje kroky konzultovať s partnermi v Európskej únii, NATO a obráti sa aj na Organizáciu pre zákaz chemických zbraní (OPCW).
Tri možnosti
"Z môjho pohľadu existujú tri možnosti,“ reagoval pre Pravdu profesor politológie a expert na ruskú politiku Brian Taylor zo Syracuse University z New Yorku. "Prvá možnosť je, že šéf Kremľa Vladimir Putin útok nariadil osobne. Druhá, že iniciatívu vyvinul niekto, kto má k Putinovi blízko a kto si myslel, že prezident by tento čin schválil. Nemusí sa teda báť, že by ho potrestali za pokus o vraždu. Tretia možnosť je, že ruské orgány nejakým spôsobom prišli o kontrolu nad smrtiacou látkou a získal ju niekto, kto chcel Navaľného otráviť pre jeho politické a protikorupčné aktivity. Nezdá sa mi však, že by bol tento tretí scenár pravdepodobný. Skôr to vyzerá tak, že do Navaľného otravy sa priamo zapojili ruské štátne štruktúry,“ myslí si Taylor.
Navaľnému prišlo 20. augusta zle počas letu z Tomska do Moskvy. Lietadlo núdzovo pristálo a politik skončil v nemocnici v Omsku. O dva dni neskôr ho previezli do Berlína, kde je v nemocnici Charité. V stredu to, že Navaľného otrávili, potvrdila nemecká vláda. Ruský politik je vo vážnom, ale stabilizovanom stave. Podľa lekárov sa nedá vylúčiť, že útok bude mať trvalé následky.
V marci 2018 novičkom v Salisbury v Británii otrávili bývalého ruského agenta Sergeja Skripaľa a jeho dcéru Juliu. Za akciou podľa Londýna stála Moskva. Novičok 8. júla zabil Britku Dwaw Sturgessovú. Jej smrť bola tragická náhoda. Jej partner našiel túto látku vo fľaštičke od parfumu, pravdepodobne išlo o dávku, ktorej sa chceli zbaviť páchatelia útoku na Skripaľovcov. Novičok asi hral rolu aj v útoku na bulharského obchodníka so zbraňami Emiliana Gebreva v roku 2015.
"Reakcia na Navaľného otravu bude do veľkej miery závisieť od toho, čo urobí Berlín. Nemali by sme zabudnúť, že pred rokom ruskí agenti zabili v nemeckom hlavnom meste Čečenca gruzínskeho pôvodu Zelimchana Changošviliho,“ povedal pre Pravdu analytik medzinárodných vzťahov Jörg Forbrig z organizácie German Marshall Fund.
Expert pripomenul prípad, ktorý sa týka aj Slovenska. Jeden z ruských agentov, ktorý sa mal podieľať na vražde Changošviliho, mal víza zo slovenského konzulátu v Petrohrade. Slovensko vyhostilo troch ruských diplomatov a Moskva koncom augusta poslala domov troch Slovákov.
"Nemecko vie, že ruská vláda ide po kritikoch Kremľa, v podstate si robí, čo chce, a zatiaľ ju od toho nič neodradilo. Doteraz Berlín kritizoval Moskvu, ale zároveň s ňou udržiaval ekonomické kontakty. No v Nemecku rastie frustrácia v súvislosti so správaním Ruska. Navaľného prípad môže viesť k tomu, že Berlín proti Kremľu pritvrdí. Merkelová sa vyjadrila veľmi jasne,“ povedal Forbrig s tým, že Nemecko sa bude snažiť, aby bola reakcia na ruské kroky spoločná, teda, aby sa do nej zapojili NATO a EÚ.
Čo bude s Nord Streamom 2
Na stole tak určite bude debata o plynovode Nord Stream 2. Ruský projekt má v Nemecku podporu a Merkelová ho doteraz nechcela spájať s politickými krokmi proti Moskve. Berlín často čelí námietkam spojencov, že plynovod mu neprekáža. Kritici projektu pripomínajú, že je to nielen energetický, ale aj politický projekt spoločnosti Gazprom.
"Keby chcelo Nemecko využiť ekonomické nástroje proti Rusku, tak by malo zastaviť projekt Nord Stream 2. To by bol najviditeľnejší krok. Nemecko hovorí, že chce Navaľného prípad vyriešiť v spolupráci s Ruskom. Ak to Moskva odmietne, tak by mala nastať reakcia. Takto by mala vláda v Berlíne postupovať, ale netvrdím, že to aj urobí,“ uviedol Forbrig.