"Vojenský konflikt nie je v záujme ani jednej strany. Pri kontaktoch medzi ozbrojenými silami oboch štátov sa venuje pozornosť práve zníženiu rizika možnej vojny,“ uviedol pre Pravdu Thompson, ktorý pôsobí na Singapurskej národnej univerzite.
Historické napätie
"Najrôznejšie vzťahy medzi USA a Čínou neboli nikdy rozvinutejšie ako dnes. Nikdy predtým sme medzi sebou nemali také dôležité ekonomické, vedecké, kultúrne a medziľudské kontakty. Ale zároveň medzi Washingtonom a Pekingom vládne napätie, aké sme nevideli odvtedy, čo sa americký prezident Richard Nixon v rokoch 1971 až 1972 rozhodol pre ústretové kroky smerom k Číne, ktorú viedol Mao Ce-tung. Ani v roku 1989 v súvislosti s udalosťami na námestí Ťien-an-men nedošlo k takému ohrozeniu vzťahov, ktoré by sa dalo prirovnať k súčasnému otvorenému antagonizmu medzi oboma vládami,“ povedal pre Pravdu Clayton Dube, expert na Čínu z Juhokalifornskej univerzity.
V januári USA a Čína podpísali čiastkovú obchodnú dohodu. Potom však prišla pandémia koronavírusu. Ešte v počiatočných fázach šírenia infekcie americký prezident Donald Trump vychvaľoval komunistického lídra Si Ťin-pchinga, ako tvrdo pracuje, aby problém s chorobou COVID-19 vyriešil. Číne sa to do značnej miery podarilo, hoci režim v Pekingu na začiatku šírenia koronavírusu tajil informácie a zavádzal o veľkosti problému s nákazou.
Medzitým sa však epicentrom pandémie stali USA, kde si COVID-19 už vyžiadal viac ako 190-tisíc obetí. Trump teraz tvrdí, že mal so Si Ťin-pchingom veľmi dobré vzťahy, ale tie sa skončili. "Už to určite cítim inak. Mal som s ním veľmi, veľmi dobrý vzťah, ale už som s ním dlho nehovoril,“ vyhlásil Trump v auguste pre televíznu stanicu Fox Sports.
Čína sa pohrávala so šírením konšpirácií, že za koronavírusom stoja USA. Niektorí americkí politici zase naznačovali, že nákaza sa dostal do sveta z laboratória vo Wu-chane. Hovoria tiež o čínskom víruse či čínskej chrípke alebo kung flu, čo je slovná hračka z názvu bojových umení kung fu a anglického slova flu – chrípka.
K napätej atmosfére je potrebné prirátať, že už 3. novembra sa v USA konajú prezidentské voľby. V nich sa Trump v stretne v súboji o Biely dom s demokratom Joeom Bidenom.
"Vzťahy Ameriky s Čínou budú určite veľkou témou kampane. Boj sa už začal. Trumpov tábor útočí na Bidena, že je na Peking mäkký. A demokrat reaguje tak, že obviňuje prezidenta. V Amerike, v mnohých západoeurópskych štátoch či v Austrálii, sú vlády aj verejnosť stále negatívnejšie naladené proti Číne. Pandémia COVID-19 a postoj k Pekingu budú dve spojené témy prezidentskej kampane a de facto už prerastajú do studenej vojny medzi Čínou a USA,“ uviedol pre Pravdu Harold Tanner, historik medzinárodných vzťahov zo Severotexaskej univerzity.
Hoci na viaceré kroky Číny je na globálnej scéne potrebné reagovať, expert vo vzťahu k Pekingu varuje pred šírením konšpiračných teórií, ktoré vychádzajú z nedostatočného pochopenie faktov. "V extrémnych prípadoch sa negatívny pohľad na Čínu spája s rasistickými postojmi, ktoré vedú až k útokom na ľudí z Ázie,“ pripomenul Tanner.
Foto: SITA/AP, Carolyn Kaster
Iný režim
Za posledných niekoľko mesiacov urobili USA viacero krokov, ktoré majú výrazný vplyv na fungovanie kontaktov medzi Washingtonom a Pekingom. V júli americká vláda zrušila špeciálny ekonomický štatút pre Hongkong. Reagovala tak na prijatie bezpečnostného zákona, ktorým režim v Pekingu obmedzil práva mestskej enklávy. Washington tiež nariadil uzavretie čínskeho konzulátu v Houstone.
Americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo počas augustovej návštevy Európy uviedol, že hrozba Číny môže byť v istom zmysle horšia ako súperenie so Sovietskym zväzom.
"To, čo sa deje, nie je studená vojna 2.0. Odpor proti hrozbe Komunistickej strany Číny je istým spôsobom ešte väčšia výzva. Strana je spojená s našimi ekonomikami, politikou a spoločnosťami tak, ako ZSSR nikdy nebol,“ vyhlásil Pompeo, keď zavítal do Česka.
"Vzťahy medzi USA a Čínou sú stále poznačené bojom demokracie s autoritárstvom. Problémom je, ako od toho oddeliť snahu Trumpa a republikánov udržať sa pri moci. Prezidentove bombastické obvinenia Pekingu sú čisto politické a mnohé zmiznú, ak súčasná americká vláda skončí,“ reagoval pre Pravdu expert na Čínu Lawrence Reardon z univerzity v New Hampshire.
Thompson k tomu dodáva, že šanca na nájdenie lepšej rovnováhy vo vzťahoch s Pekingom je malá, lebo aj režim sa zmenil. "Pod vedením Si Ťin-pchinga je Čína uzavretejšia, xenofobickejšia a viac sa zameriava na domácej výzvy a na to, čo vníma ako externé hrozby. Spolupráca s USA alebo Európou je o to zložitejšia. Si obmedzil rolu trhov, súkromných firiem a občianskej spoločnosti. Dominujú inštitúcie a firmy pod vedením strany,“ skonštatoval Thompson.
Problémy vo vzťahoch USA – Čína
Pandémia – do pandémie choroby COVID-19, ktorá sa rozšírila z Číny, vyzerali šance amerického prezidenta Donalda Trumpa na znovuzvolenie lepšie.
Taiwan – Čína ho pokladá za svoje územie, USA na Taiwan vyslali vládnu delegáciu pod vedením ministra zdravotníctva Alexa Azara, hovorí o prehlbovaní obchodných vzťahov.
Hongkong – USA zrušili špeciálny ekonomický štatút pre Hongkong. Reagovali tak na prijatie bezpečnostného zákona, ktorým režim v Pekingu obmedzil práva mestskej enklávy.
Huawei – Amerika žiada spojencov, aby nevyužívali čínske technológie. Je pravdepodobné, že vláda USA zakáže niektoré čínske mobilné aplikácie, napríklad populárny TikTok.
Juhočínske more – Čína si robí nároky na časť oblasti, v ktorej buduje umelé ostrovy, USA tvrdia, že Peking nemôže obmedzovať plavbu. Okrem toho najnovšie americká diplomacia spomína možnosť prehĺbenia vzťahov s Japonskom, Indiou a Austráliou, čo by mohol byť základ pre akési NATO v indo-pacifickom regióne.
Ekonomika – očakáva sa väčšia snaha Washingtonu prerušiť niektoré hospodárske vzťahy s Pekingom. O znížení závislosti od Číny sa hovorí aj v Európskej únii.